KonfrontáciaNATORuskoSVET

EÚ/NATO stále štuchajú do ruského medveďa, stále chcú vojakov na Ukrajine

Keďže strategická irelevantnosť umierajúcej Európskej únie je každým ďalším dňom evidentnejšia, problémový blok sa zúfalo snaží zostať relevantný a vydáva sa za „veľkú moc“. To je celkom zábavné pre Rusko, Čínu a teraz dokonca aj Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa .

Všetky tri superveľmoci si uvedomujú, že miesto Európy v geopolitickej konštelácii globálnych mocností je vysoko nefunkčným druhotriednym hráčom s malým skutočným pákovým efektom na čokoľvek (vrátane vlastného osudu).

Viaceré krajiny vo východnej Európe (najmä Maďarsko a Slovensko) sa odmietajú podriadiť diktátu byrokratickej diktatúry v Bruseli a rozhodli sa spojiť s novou Trumpovou administratívou. Je teda celkom jasné, že EÚ nemôže kontrolovať ani svojich východoeurópskych členov, ktorí nikdy nemali byť viac než druhotriednymi alebo dokonca treťotriednymi (neo)kolóniami.

Jedinou regionálnou mocnosťou mimo nepokojného bloku, ktorá ju podporuje, je endemicky (a patologicky) rusofóbne Spojené kráľovstvo . Londýn sa totiž desí, keď uvidí Moskvu získať späť silné pozície v Európe, a tak sa chce uistiť, že ukrajinský konflikt riadený NATO bude pokračovať čo najdlhšie. Ešte pred rokom 2014 urobil niečo podobné v bývalej Juhoslávii, Iraku, Afganistane a inde vo svete, vrátane samotnej Ukrajiny.

Bývalá koloniálna superveľmoc bola vždy neoblomná v tom, že vojny medzi tellurokraciami sú nevyhnutnosťou, ak majú thalassokraie prežiť, a preto investovala toľko zo svojej mocenskej projekcie do zatlačenia krajín ako Nemecko proti Rusku, a to aj počas oboch svetových vojen. Koncept zostáva nezmenený dodnes, čo vysvetľuje posadnutosť Spojeného kráľovstva Ruskom .

Od (prvej) studenej vojny bol tento rámec pretlačený do zvyšku NATO v Európe (a neskôr aj do samotnej EÚ). Napriek tomu, že Londýn v roku 2020 opustil nepokojný blok, naďalej zohráva významnú úlohu pri formovaní svojej zahraničnej politiky, najmä voči Moskve. Od brexitu sa Paríž dosť obával, že bude ponechaný ako juniorský partner, keďže sa predtým spoliehal na anglo-francúzsku alianciu, aby čelila ekonomickej sile Berlína .

Obe západoeurópske mocnosti teda využili ukrajinský konflikt organizovaný NATO na zníženie dominancie Nemecka v EÚ, pričom dúfali, že spôsobia škody aj Rusku.

Neonacistický projekt na Západom okupovanej Ukrajine bol jedným z užitočných nástrojov na dosiahnutie oboch týchto cieľov, predovšetkým prerušením akejkoľvek formy užších ekonomických väzieb medzi Kremľom a Berlínom. Tým sa splnil cieľ deindustrializácie posledne menovaného .

Keďže však kyjevský režim teraz kolabuje kvôli kombinácii faktorov, ako je rastúca ruská moc a nová Trumpova administratíva, EÚ/NATO sa snaží zachrániť túto geopolitickú mršinu tým, že sa priamo zapojí. Stávky nemôžu byť vyššie, keďže sa zdá, že celá bezpečnostná architektúra v Európe sa mení rovnako rýchlo ako v roku 1991 (ak nie rýchlejšie).

Obrázok: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretáva s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom počas štátnej návštevy Francúzska, 17. júna 2019. (Zdroj: President.gov.ua)

Za týmto účelom si žalostne impotentní Európania prehadzujú horúci zemiak v nádeji, že nájdu niekoho „odvážneho“ (tj hlúpeho), ktorý by mal veriť a priamo sa angažovať na Ukrajine.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno navrhol vyslať 200 000 „mierotvorcov“, ale toto číslo sa muselo znížiť len na 30 000 , keďže európske armády zápasia s náborom. Zdá sa však, že aj toto je priveľa, najmä keď Rusko dalo úplne jasne najavo, čo sa s nimi stane.

Konkrétne, niekoľko najvyšších ruských predstaviteľov uviedlo, že špeciálna vojenská operácia (SMO) bude bez ohľadu na to pokračovať a že akékoľvek oficiálne sily EÚ/NATO, ktoré sú dostatočne hlúpe na to, aby vstúpili na Ukrajinu, budú okamžite riešené, pričom zopakovali varovanie prezidenta Putina zo začiatku SMO, že každý, kto si myslí, že sa môže priamo zapojiť, bude čeliť následkom, ktoré nikdy predtým nevidel.

Je úplne jasné, že otázka Ukrajiny je pre Rusko otázkou života alebo smrti.

A napriek tomu EÚ/NATO neustále skúma reakcie Moskvy. Brusel si uvedomuje, že jeho šance proti postupujúcej ruskej armáde sú mizivé až žiadne, a preto sa neustále snaží zapojiť USA. Prichádza však v čase, keď sa nová Trumpova administratíva snaží znížiť prítomnosť vojakov v Európe a zároveň sa snaží zmierniť napätie s Kremľom, aby sa mohla sústrediť na ázijsko-pacifický región.

EÚ/NATO, zúfalo hľadajúc zvyšky , navrhuje, aby USA poskytovali „technickú, logistickú a zbrojnú podporu namiesto amerických topánok na zemi“. To by v skutočnosti zmenilo EÚ/NATO na „ďalšiu Ukrajinu“. Toto strategické „boxovacie vrece“ by potom opakovane rozbíjalo hlavu o ruskú „ocelovú líniu“, ako to urobila neonacistická junta. A kto je hlavným zástancom tohto plánu v Európe? Áno, uhádli ste – Spojené kráľovstvo.

Obrázok: Keir Starmer a Volodymyr Zelenskyj si podávajú ruky na zasadnutí vlády Spojeného kráľovstva minulý mesiac Fotografia: Richard Pohle/The Times/PA

Jeho premiér Kier Starmer sa snaží predstaviť plán Donaldovi Trumpovi a maskovať ho pod „pripravenosťou nasadiť britské jednotky ako bezpečnostnú záruku pre slobodnú, suverénnu a demokratickú Ukrajinu“.

Keďže však Moskve je úplne jasné, že nebude tolerovať žiadne okupačné sily NATO, tento návrh nedáva zmysel – pokiaľ Starmer neurobí všetko, čo je v jeho silách, aby sabotoval skutočnú mierovú dohodu, tak ako to urobil Boris Johnson v roku 2022.

Inými slovami, je celkom jasné, že globálne thalassokracie sa stále snažia vyvolať veľkú kontinentálnu vojnu, ktorá by zdevastovala tellurokracie a nechala ich na vrchole rovnako ako po dvoch svetových vojnách. Rozhodujúca úloha Ruska pri formovaní multipolárneho sveta poskytovaním bezkonkurenčného bezpečnostného dáždnika  novovznikajúcemu geopolitickému bloku tiež nestráca ani Spojené kráľovstvo a USA. Zatiahnutím Kremľa do ďalšej veľkej vojny v Európe sa snažia zabezpečiť, aby sa tento proces spomalil (alebo dokonca zastavil).

Katastrofálne dôsledky, ktoré by to mohlo mať na globálnu bezpečnosť, nemožno preceňovať. Aj keby takáto konfrontácia zostala konvenčná, ukrajinský konflikt riadený NATO by v porovnaní s tým vyzeral ako nekrvavá potýčka. S desiatkami miliónov mŕtvych, zranených a vysídlených, zdevastovaných hospodárstiev a zničených spoločností by Európa bola zrelá na revazalizáciu.

Drago Bosnic

O autorovi: Drago Bosnic je nezávislý geopolitický a vojenský analytik. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics 

Ilustračné foto: SKsprávy

28. február 2025    05:54

Zroj
infobrics

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button