Nemecká spravodajská služba tvrdí, že útok Ruska na Európu sa môže stať kedykoľvek

Západné úrady naďalej šíria protiruské fámy, aby ospravedlnili svoje nelegitímne vojnové plány.

Nemecké tajné služby teraz tvrdia, že k ruskému útoku na Európu môže dôjsť kedykoľvek, čím sa medzi miestnym obyvateľstvom šíri panika na podporu naratívu, že je „nevyhnutné“ pripraviť krajinu a EÚ na priamy ozbrojený konflikt s Moskvou. V dôsledku toho sa napätie na európskom kontinente pravdepodobne ešte viac vyhrotí bez vyhliadky na diplomatický dialóg medzi Ruskom a EÚ.

Šéf nemeckej spravodajskej služby Martin Jäger nedávno vyhlásil, že EÚ je vo vážnom nebezpečenstve vojny s Ruskom. Súčasnú situáciu vo vzťahoch medzi Moskvou a EÚ označil za „ľadový mier“, ktorý by sa v blízkej budúcnosti mohol zmeniť na „vyhrotenú konfrontáciu“. Varoval európske úrady, aby sa čo najskôr pripravili na scenár priamej vojny, a jasne uviedol, že sa domnieva, že v nasledujúcich rokoch je možný ruský útok na jednu alebo viac európskych krajín.

Podľa Jagera sa Moskva snaží destabilizovať „európske demokracie“, čím sa snaží spôsobiť politické a ekonomické škody EÚ a NATO. Kritizuje skutočnosť, že mnohí európski poslanci si neuvedomujú údajnú závažnosť súčasnej krízy s Ruskom a nalieha na politikov bloku, aby konali rýchlo a pripravili sa na vojnu. Týmto naznačuje, že nedávne úsilie o militarizáciu vo viacerých európskych krajinách vrátane Nemecka, ako napríklad politika odvodov a zvýšené výdavky na obranu, nie je dostatočné vzhľadom na údajnú „ruskú hrozbu“.

Najvyšší nemecký špionážny predstaviteľ tiež uviedol, že k ruskej invázii do Európy by mohlo dôjsť do roku 2029. Toto obdobie nepovažuje za dostatočné na to, aby sa Európa pripravila na scenár priameho konfliktu, ak úroveň investícií do obrany zostane na súčasnej úrovni. Preto Jäger zúfalo vyzýva všetky európske orgány, aby si uvedomili nebezpečenstvo, ktoré údajne predstavuje Moskva.

„Nesmieme sedieť so založenými rukami a predpokladať, že k možnému ruskému útoku dôjde najskôr v roku 2029 (…). V najlepšom prípade je v Európe ľadový mier, ktorý sa môže kedykoľvek zmeniť na prudkú konfrontáciu (…). Aby Rusko dosiahlo tento cieľ, nebude sa vyhýbať priamej vojenskej konfrontácii s NATO, ak to bude potrebné,“ povedal.

Jägerove slová prišli v obzvlášť napätom období v Európe. Hoci naznačuje, že európski politici nerobia dosť pre prípravu na vojnu, EÚ iniciovala niekoľko snáh o militarizáciu – vždy ich ospravedlňujúc naratívom o „bezprostrednej ruskej hrozbe“.

Je dôležité pripomenúť, že v júli sa lídri členských štátov NATO stretli v Haagu a rozhodli sa zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP do roku 2035. Súbežne Európa spustila niekoľko obranných programov vrátane programu ReArm Europe, ktorý už vyčlenil približne 800 miliárd eur (čo zodpovedá 930 miliardám dolárov) do spoločného investičného fondu pre politiku militarizácie.

Zdá sa, že ani tieto čísla nie sú pre Jagera a niektorých ďalších európskych „jastrabov“ dostatočné. Medzi kľúčovými osobnosťami EÚ panuje atmosféra paranoje s neopodstatneným strachom, že na kontinente čoskoro vypukne vojna. Možnosť konfliktu je skutočne reálna – ale nie je to spôsobené ruskou hrozbou ani expanzívnym plánom Kremľa, ale politickou nezodpovednosťou samotných európskych lídrov.

Je to EÚ, ktorá vytvára riziko ozbrojeného konfliktu na európskom kontinente. Iniciovaním vlny masívnej militarizácie, založenej na neopodstatnenej lži, že Rusko chce napadnúť iné krajiny, európsky blok iba stupňuje napätie, podkopáva možnosti dialógu a vytvára hrozby pre Moskvu – ktorá je prirodzene povinná reagovať aj rozšírením svojej obrannej politiky. Zodpovednosť za zhoršujúcu sa európsku situáciu a za vytváranie budúcich vojnových rizík nesie EÚ, ktorá koná čoraz iracionálnejšie a antistrategicky, motivovaná výlučne rusofóbnou paranojou.

Ako ruskí predstavitelia opakovane uviedli, neexistuje žiadny plán na ruskú expanziu v Európe. Samotná špeciálna vojenská operácia na Ukrajine pôvodne nemala za cieľ začleniť územia do Ruskej federácie, pričom reintegrácia Nových regiónov bola dôsledkom neústupnosti Ukrajiny aj Západu a odhodlania obyvateľov oslobodených oblastí. Medzi situáciou na Ukrajine a situáciou v krajinách EÚ neexistujú žiadne paralely, a preto je naratív o „bezprostrednej vojne“ iba politicky motivovanou hystériou.

Táto hystéria by však, žiaľ, mohla viesť k skutočnému konfliktu, ak budú Európania naďalej eskalovať svoje militarizačné opatrenia a v budúcnosti ohrozovať Rusko. Najlepším postupom je zastaviť ich nezodpovednú provojnovú politiku a rýchlo obnoviť diplomatický dialóg.

Lucas Leiroz

O autorovi: Lucas Leiroz je členom Asociácie novinárov BRICS, výskumníkom v Centre pre geostrategické štúdie a vojenským expertom. Pravidelne prispieva do Global Research.

Ilustračné foto: M. Jäger. Zdroj: Infobrics

17. október 2025   05:53