Pobaltské republiky podnecujú krízy s Ruskom

Historicky je jedným z najväčších nebezpečenstiev pre veľkú mocnosť v medzinárodnom systéme nechať menších spojencov a klientov zatiahnuť túto mocnosť do nerozumnej vojny.

Zdá sa, že Spojené štáty aj popredné európske mocnosti majú sklon urobiť túto chybu aj v prípade pobaltských republík.

Príliš veľa amerických tvorcov politík nielen tolerovalo, ale aj uľahčovalo posadnutosť týchto „spojencov“ (t. j. protektorátov) porážkou Ruska na Ukrajine a celkovým oslabením ich úhlavného protivníka.

Agresívne správanie niektorých najmenších členov NATO vytvára vyhliadky na katastrofálne následky v Európe a mimo nej. Kľúčová tvorkyňa politík, Kaja Kallas , je bývalou premiérkou Estónska a v súčasnosti pôsobí ako vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Európskej komisie. To situácii nepomáha. Kallasová  nie je len jedným z najhorlivejších podporovateľov Ukrajiny, ale je aj otvoreným rusofóbom v širokej škále otázok. Kallasová získala silnú a hlasnú podporu od holandskej rodáčky Ursuly von der Leyen , vplyvnej nemeckej političky a súčasnej predsedníčky Európskej komisie.

Kallasová opakovane naliehala na svojich kolegov z EÚ, ako aj na predstaviteľov NATO a tvorcov politík v iných európskych vládach, aby Rusku nerobili žiadne ústupky v súvislosti s územnými alebo inými otázkami týkajúcimi sa Ukrajiny. Tvrdí, že akékoľvek kompromisy by odmenili agresiu Moskvy a zvýšili by riziko oveľa väčšej vojny.

Bývalá estónska líderka kombinuje takúto politickú rigiditu s alarmujúcou mierou arogancie a prehnanej sebadôvery v moc Európy. V jednom prejave Kallas vyhlásil, že ak by NATO zostalo jednotné v politike, Rusko by nemalo žiadnu šancu zvíťaziť na Ukrajine ani dosiahnuť žiadny zo svojich ďalších cieľov. Hrozné vojny v dejinách vznikali z oveľa menšej arogancie, než akú bežne prejavuje v súvislosti s politikou demokratického Západu voči Rusku.

Ústredným bodom súčasného úsilia lídrov pobaltských štátov o zhoršenie napätia s Moskvou je propagandistická kampaň, ktorá tvrdí, že Kremeľ plánuje v blízkej budúcnosti začať vojenské útoky na zraniteľných členov NATO.

V polovici júla prezidenti Litvy a Lotyšska varovali, že Rusko „možno pripravuje ‚obmedzené kinetické operácie‘ proti infraštruktúre východného krídla NATO s cieľom otestovať článok 5“ – ustanovenie Severoatlantickej zmluvy, ktoré vyhlasuje, že útok na ktoréhokoľvek člena Aliancie sa bude považovať za útok na všetkých. Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs vyhlásil, že „najbližších niekoľko mesiacov, alebo dokonca ďalších 12 mesiacov, bude kľúčových pre bezpečnosť Pobaltia“.

Ruskí predstavitelia predvídateľne zavrhli varovania ako cynické krytie pre vlastné vojenské zhromažďovanie NATO v pobaltskom regióne. Niet pochýb o tom, že takáto provokatívna kampaň západných mocností prebiehala a pokračuje. V skutočnosti k značnému zhromažďovaniu vzdušných, námorných a pozemných síl NATO dochádza už roky. Jedným z dôležitých krokov bolo opätovné nasadenie amerických stíhačiek F-22 z Poľska do Estónska na jar 2023. Najvýznamnejšími ruskými provokáciami boli opakované vpády špionážnych lietadiel do vzdušného priestoru pobaltských republík a ďalších susedov Ruska. Podobné námorné incidenty sa odohrali aj s ruskými námornými a civilnými plavidlami. Hoci sú kroky Moskvy hlúpe a zbytočne antagonistické, sotva sa dajú zaradiť do rovnakej kategórie ako rozsiahle zhromažďovanie vojsk, vojnových lietadiel a námorných plavidiel zo strany NATO.

Ani alarmistické varovania pobaltských vlád nie sú ničím novým, takže cynickí americkí pozorovatelia by mohli byť v pokušení reagovať na najnovší rozruch ľahostajne. Poľsko – oveľa významnejší politický a vojenský hráč ako malé pobaltské krajiny – však načrtáva podobné alarmujúce scenáre.

V posledných týždňoch poľskí politici vydali množstvo varovaní po viacerých správach v médiách, že Rusko by v blízkej budúcnosti mohlo voči Poľsku vykonať obmedzenú vojenskú alebo hybridnú provokáciu. Koncom júna 2026 popredný poľský portál s názvom onet.pl informoval, že americké spravodajské služby upozornili svojich poľských kolegov na možnosť ruského útoku. Premiér Donald Tusk 3. júla vyhlásil, že varovania by sa mali brať vážne, a poznamenal, že podobné varovania vydáva už týždne.

„Poľsko sa veľmi intenzívne pripravuje na rôzne scenáre,“ povedal Tusk.

Možnosť, že chronicky protiruské spravodajské služby USA prispievajú k podnecovaniu takejto paranoje, by mala byť pre Američanov, ktorí sú proti tomu, aby sa ukrajinský konflikt premenil na plnohodnotnú vojnu medzi NATO a Ruskom, hlboko znepokojujúca. Obzvlášť smutným vývojom je, ako sa Donald Trump , ktorý kedysi oprávnene opovrhoval zapájaním sa Washingtonu do záležitostí na Ukrajine ako hlúposťou, teraz zdá byť pevne odhodlaný pokračovať v konfrontácii NATO s Moskvou. Zástancovia tvrdej línie v Pobaltí nepochybne nachádzajú útechu v novom kurze Trumpovej administratívy.

Už aj tak riskantný záväzok americkej armády voči pobaltským krajinám sa stáva explicitnejším a nekompromisnejším. Na slávnostnom ceremoniáli 30. júna 2016 vo Valge v Estónsku americký veliteľ pozemných síl NATO v Európe tento zámer celkom jasne vyjadril. Americký generál Chris Donahue vyhlásil, že „ste [pobaltskí členovia Aliancie] pripravení urobiť viac a za slovami nasledovať činy a Spojené štáty tam budú po vašom boku“, a vyhlásil, že „takto sa buduje odstrašovanie: Nie slovami z pódia, ale topánkami v blate.“ NATO v skutočnosti pridáva nové veliteľstvo, ktoré sa bude zameriavať na vývoj v Pobaltí.

Keďže prezident Trump v podstate kapituloval pred jastrabmi NATO, naskytla sa alarmujúca príležitosť pre protiruských fanatikov v pobaltských republikách a inde presadzovať svoju provojnovú agendu. Vzhľadom na nehorázne správanie Moskvy voči svojim susedom počas cárskej aj komunistickej éry možno ľahko pochopiť nenávisť, ktorú mnohí ľudia v týchto krajinách stále prechovávajú. Nesmieme však dovoliť, aby takéto jedovaté historické spomienky riadili súčasnú politiku USA.

Príliš veľa predstaviteľov v pobaltských štátoch sa uchádza o vojenský požiar, ktorý by pohltil nielen ich krajiny, ale aj Spojené štáty. Amerika nemá v stávke žiadne bezpečnostné, ekonomické ani morálne záujmy, ktoré by čo i len vzdialene odôvodňovali podstupovanie takejto úrovne rizika. Dovoliť miništátom NATO zatiahnuť Spojené štáty do veľkého konfliktu s Ruskom – konfliktu s možnými jadrovými dôsledkami – by predstavovalo najväčšiu hlúposť po druhej svetovej vojne.

Ted G. Carpenter

O autorovi: Dr. Ted Galen Carpenter je vedúcim pracovníkom Inštitútu Randolpha Bournea a Libertariánskeho inštitútu. Je tiež prispievajúcim redaktorom do časopisov National Security Journal a The American Conservative. Počas 37-ročnej kariéry v Cato Institute zastával rôzne vedúce politické pozície. Dr. Carpenter je autorom 13 kníh a viac ako 1 600 článkov o otázkach obrany, zahraničnej politiky a občianskych slobôd. Jeho najnovšou knihou je Unreliable Watchdog: The News Media and US Foreign Policy (Nespoľahlivý strážny pes: Spravodajské médiá a zahraničná politika USA ) (2022).

Ilustračné foto: korybko.substack.com

18. august 2026   05:55