Prekazený útok Kyjeva na rusko-turecký ropovod

Ilustračné foto: archívna snímka

Je nanajvýš naliehavé, aby si turecká vláda a spoločnosť, ktorú zastupuje, uvedomili, že objektívne národné záujmy ich civilizačného štátu teraz ich „spojenci“ považujú za „legitímne ciele“.

FSB vo štvrtok oznámila , že zmarila pokus o teroristický útok ruských občanov na výplatnú listinu Kyjeva s cieľom vyhodiť do vzduchu jeden z ropovodov ich krajiny do Turecka.

V čase uverejnenia tohto článku neboli odhalené žiadne ďalšie podrobnosti, ale stále je možné extrapolovať z toho, čo je doteraz známe, aby sme lepšie pochopili, prečo bol vybraný tento konkrétny cieľ. Nielenže Kyjev a jeho západní patróni chceli narušiť energetické príjmy Moskvy, ale chceli čiastočne potrestať aj Ankaru.

Koncom júna som vysvetlil, prečo „ Turecko by malo byť chválené za opätovné potvrdenie svojho geostrategického pragmatizmu voči Rusku “, poukazujúc na to, že prezident Erdogan odmietol sankcionovať Moskvu a jeho pokračujúcu túžbu spolupracovať s prezidentom Putinom napriek medziregionálnej rivalite ich krajín ako dôkaz toho.

Nielenže turecký líder pomohol sprostredkovať dohodu o obilí medzi Moskvou a Kyjevom, za ktorú ho minulý týždeň pochválil jeho ruský náprotivok , ale tiež aktívne pracuje na oživení rozhovorov o ukončení ich konfliktu.

Problém je však v tom, že prezident Putin v stredu vo svojom celoštátnom televíznom prejave odhalil, že „Kyjev dostal v skutočnosti príkaz zničiť všetky tieto dohody“ dosiahnuté počas predchádzajúcich istanbulských rozhovorov, pretože jeho západní patróni nechceli, aby ich uzavrel s jeho krajinou.

To znamená, že mierový tlak prezidenta Erdogana, ktorý je v súlade s de facto zásadovou neutralitou jeho krajiny voči konfliktu napriek tomu , že v OSN hlasoval proti Rusku, je v rozpore so západnými záujmami.

V skutočnosti pokračujúce odmietanie jeho krajiny jednostranne priznať svoje objektívne národné záujmy tým, že naskakuje na západ protiruským sankciám, viedlo k tomu, že turecké spoločnosti boli zaradené na „hitlist“ Kyjeva.

Nejde ani o špekulácie, keďže minister zahraničných vecí Čavušoglu potvrdil , že jeho vláda oficiálne požadovala vysvetlenie tohto nepriateľského kroku. Predchádzajúci sled objektívne existujúcich a ľahko overiteľných udalostí dokazuje, že v turecko-ukrajinských vzťahoch nie je všetko v poriadku.

Nielen to, ale aj vzťahy medzi Tureckom a Zlatou miliardou Západu vedenou USA sú skalnaté a trvajú už pekných pár rokov. Vzhľadom na to, že Washington ovláda Kyjev, možno teda povedať, že agresiu tohto východoeurópskeho vazalského štátu voči tretím krajinám možno interpretovať ako nepriame vyjadrenie takýchto agresívnych zámerov jeho patróna USA. Napríklad ukrajinský minister zahraničných vecí odsúdil indický nákup ruskej ropy v polovici augusta na príkaz USA.

S ohľadom na túto skutočnosť a pamätajúc si, ako prezident Putin vo svojom skoršom citovanom prejave zo stredy tiež prezradil, že „NATO vykonáva prieskum cez južné regióny Ruska v reálnom čase a s využitím moderných systémov, lietadiel, plavidiel, satelitov a strategických bezpilotných lietadiel“, takmer určite prípad, že Kyjev nariadili USA, aby sa pokúsil vyhodiť do vzduchu ten rusko-turecký ropovod po tom, čo mu poskytli použiteľné spravodajské informácie na uskutočnenie tohto nakoniec zmareného teroristického útoku.

Kyjev by nebol schopný odmietnuť túto požiadavku, aj keby chcel, ale bod, o ktorom sa v tejto analýze argumentuje, je, že aj on má záujem potrestať Turecko (okrem naliehavejšieho záujmu narušiť ruské energetické príjmy) za jeho zásadové neutralita voči konfliktu. Je preto nanajvýš naliehavé, aby si turecká vláda a spoločnosť, ktorú zastupuje, uvedomili, že objektívne národné záujmy ich civilizácie – štátu teraz ich „spojenci“ považujú za „legitímne ciele“.

Andrew Korybko

 O autorovi: Andrew Korybko je americký politický analytik so sídlom v Moskve, ktorý sa špecializuje na vzťah medzi americkou stratégiou v Afro-Euázii, globálnou víziou čínskej One Belt One Road konektivity New Silk Road a hybridnou vojnou. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

 Tento článok bol pôvodne publikovaný na OneWorld .