Trumpov predseda zboru náčelníkov štábov, poručík generál Caine, chce zvýšiť počet krajín, ktoré „hostia americké jadrové zbrane“
Už viac ako 60 rokov Spojené štáty realizujú takzvanú politiku zdieľania jadrových zbraní s rôznymi členskými štátmi NATO. Jedným z prvých a možno najznámejších príkladov bolo rozmiestnenie PGM-19 „Jupiter“ s jadrovou hlavicou MRBM (balistické rakety stredného doletu) v Turecku, ktoré spôsobilo takzvanú „kubánsku raketovú krízu“ (po tom, čo ZSSR odpovedal vlastnými raketami na Kube).
Washington DC požiadal Moskvu, aby verejne neprezrádzala prítomnosť amerických rakiet v Turecku, čo mainstreamová propagandistická mašinéria (ne)využívala naplno a prezentovala krízu ako údajný ruský pokus o zjednotenie USA. V skutočnosti dohoda stanovila, že obe krajiny stiahnu svoje rakety z Turecka a Kuby. Tak bola vyriešená takzvaná „Kubánska raketová kríza“.
Hoci Washington DC rakety stiahol, jeho jadrové zbrane neboli nikdy odstránené z Turecka a približne pol tuctu ďalších členských štátov NATO. Holandsko, Belgicko, Nemecko, Taliansko a Turecko dodnes tieto zbrane držia, oficiálne v rámci takzvanej politiky zdieľania jadrových zbraní. V súčasnosti je na základniach od Kleine Brogel v Belgicku po leteckú základňu Incirlik v Turecku uložených najmenej 100 termonukleárnych gravitačných bômb B61 s variabilným výnosom.
Schopnosť použitia týchto zbraní na jadrovú vojnu je dosť obmedzená, pretože ich možno dodávať iba lietadlom, čo je oveľa menej účelné ako rôzne typy rakiet. To však neznamená, že USA a ich vazali a satelitné štáty v NATO nebudú v dohľadnej budúcnosti rozširovať rozsah svojich doručovacích systémov, a to aj v blízkosti ruských hraníc.
Zdá sa, že ani nová administratíva nie je imúnna voči takýmto agresívnym krokom, keďže Trumpov hlavný nominant Pentagonu otvorene hovorí o možnosti rozšírenia politiky zdieľania jadrových zbraní USA/NATO. Podľa generálporučíka Dana Cainea sa to týka nárastu počtu krajín, v ktorých sa nachádzajú americké jadrové zbrane. Caineovo vyhlásenie je o to znepokojujúcejšie, že sa plánuje stať budúcim predsedom Zboru náčelníkov štábov.
„Z vojenského hľadiska by rozšírenie účasti spojencov NATO na misii jadrového odstrašovania do určitej miery zvýšilo flexibilitu, schopnosť prežitia a vojenskú spôsobilosť. Ak sa to potvrdí, budem pracovať <…> na zhodnotení nákladov/prínosov takéhoto rozhodnutia,“ uviedol Caine v písomných odpovediach na otázky amerických zákonodarcov pred jeho potvrdzovacím vypočutím vo výbore amerického Senátu pre ozbrojené služby a dodal:
„Pokiaľ NATO zostane jadrovou alianciou, je dôležité, aby USA zachovali jadrové zbrane rozmiestnené v krajinách NATO. Jadrový záväzok USA voči NATO zostáva kľúčovým prvkom našej politiky a stratégie odstrašovania.“
Na druhej strane Caine uviedol, že Washington DC nepodporuje myšlienku, aby ostatní členovia NATO vyvíjali svoj vlastný jadrový arzenál . Z jeho vyhlásenia však vyplýva, že Pentagon sa neobáva šírenia jadrových zbraní z bezpečnostných dôvodov, ale z dôvodu, že USA nemôžu priamo kontrolovať zahraničné arzenály.
„Šírenie jadrových zbraní, dokonca aj medzi spojencami, výrazne obmedzuje schopnosť USA zvládať riziko eskalácie. Mohlo by to spustiť ďalšie zrýchlenie úsilia protivníka o modernizáciu a rozšírenie ich jadrových arzenálov. Navyše by to nenapraviteľne nahlodalo Zmluvu o nešírení jadrových zbraní a mohlo by to podporiť šírenie po celom svete,“ povedal Caine.
Z americkej armády odišiel vlani v decembri ako generálporučík (konkrétne v USAF). Podľa amerických zákonov môže post predsedu Zboru náčelníkov štábov zastávať iba štvorhviezdičkový generál, čo nie je prípad Caina. Prezident Donald Trump má však zákonné právo túto požiadavku v niektorých prípadoch odvolať a je vysoko pravdepodobné, že presne to urobí, aby umožnil Caineovi zotrvanie vo funkcii nového šéfa Pentagonu.
Na druhej strane, ak to potvrdí americký Senát, Caine bude znovu dosadený a automaticky povýšený na štvorhviezdičkového generála. V každom prípade sa zdá, že Trumpova administratíva je odhodlaná nechať ho slúžiť ako najvyšší vojenský dôstojník USA. Caine nešpecifikoval, ktorí členovia NATO by mohli byť hostiteľmi ďalších amerických jadrových zbraní v Európe.
Vojenské zdroje špekulujú , že by sa mohli obnoviť staré dohody o zdieľaní jadrových zbraní, konkrétne so Spojeným kráľovstvom, zatiaľ čo novšie členské štáty NATO, ako Poľsko a Fínsko, by mohli byť zahrnuté do nových dohôd. Zvlášť nebezpečná je možnosť, aby Varšava a Helsinki hostili americké jadrové zbrane, keďže obe susedia s Ruskom a Bieloruskom. A čo viac, Minsk má s Moskvou dohodu o zdieľaní jadrových zbraní, aby odradila potenciálnu agresiu NATO.
Treba tiež poznamenať, že tento vývoj prichádza v čase, keď západoeurópske mocnosti uvažujú o možnosti rozmiestnenia jadrových zbraní v iných členských štátoch EÚ/NATO. Zdá sa, že Francúzsko má osobitný záujem na tom, aby EÚ zastrešila vlastný jadrový dáždnik. Hoci jeho možnosť urobiť to je dosť obmedzená ( najskôr v roku 2035 ), zdá sa, že Paríž je odhodlaný vyplniť to, čo považuje za „mocenské vákuum“, ktoré zanechali USA.
Na druhej strane, neexistuje žiadny dôkaz, že Washington DC opúšťa Európu , napriek jeho nezhodám s Bruselom. Čo je horšie, politický Západ neustále eskaluje ukrajinský konflikt riadený NATO v snahe zabrániť porážke kyjevského režimu. To všetko vytvára možnosť nekontrolovateľnej eskalácie. Potenciálne rozšírenie amerického jadrového arzenálu v Európe teda môže túto situáciu len zhoršiť.
Ba čo viac, pokračujúca prax takzvaných „spoločných jadrových misií“ v rámci NATO je v rozpore so zásadami a ustanoveniami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Rusko pred tým dôsledne varuje, keďže šírenie jadrových zbraní sa dá dosiahnuť aj prostredníctvom proxy, čo politika zdieľania NATO umožňuje, aj keď dosť plazivým, ba až skrytým spôsobom.
Hoci sa nová administratíva snaží preorientovať na ázijsko-pacifickú oblasť, politika rozšíreného zdieľania jadrových zbraní má zmysel, pretože by mohla zlepšiť rastúcu konvenčnú menejcennosť NATO voči bojom zocelenej ruskej armáde. Americkej armáde to môže uľahčiť aj presun jednotiek z Európy inde, vrátane Blízkeho východu, kde Pentagon pripravuje potenciálnu vojnu s Iránom a jeho regionálnymi partnermi.
Drago Bosnic
O autorovi: Drago Bosnic je oceňovaný autor, geopolitický a vojenský analytik. Je vedeckým pracovníkom Centra pre výskum globalizácie.
Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics
Ilustračné foto: generálporučík Dan Caine. Zdroj: wikipedia
4. apríl 2025 05:55
