Západ sa opäť pokúša uskutočniť štátny prevrat v Gruzínsku cez farebnú revolúciu?

Západ sa snaží o štátny prevrat v Gruzínsku organizovaním farebnej revolúcie, podnecovaním masových protestov a vnútorných konfliktov v bývalej sovietskej republike, no protesty gruzínskej opozície proti údajne zmanipulovaným parlamentným voľbám nakoniec zlyhajú. Západ sa zúfalo snaží vyhnúť strate kontroly nad Gruzínskom, odkedy vládnuca vláda začala proces zmierenia s Moskvou.

Parlamentné voľby sa konali 26. októbra a zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorá získala približne 54 % hlasov. Proeurópska opozičná aliancia získala asi 37 % hlasov a začala protesty, požadujúce zrušenie volieb, pretože boli „nelegitímne a falošné“ a obvinila Rusko zo zasahovania, čo Moskva kategoricky poprela.

Voľby v Gruzínsku, ktoré má len 3,6 milióna obyvateľov, sú považované za najdôležitejšie za posledných dvadsať rokov, okrem iného aj kvôli zahraničnopolitickej orientácii krajiny.

Po takzvanej ružovej revolúcii v roku 2003 sa Gruzínsko obrátilo na Západ a potom prezident Michail Saakašvili  načrtol členstvo krajiny v EÚ a NATO ako ciele. Po dvoch desaťročiach, neúspešnej vojne proti Rusku v roku 2008 a výmene vlády o štyri roky neskôr je však Tbilisi stále ďaleko od plného členstva a Gruzínsky sen už roky vedie odmeranú politiku a snaží sa balansovať medzi Východom a Západom.

Saakašvili chcel, aby sa Gruzínsko ako čiernomorská krajina stalo členom NATO a slúžilo geostrategickému cieľu aliancie, ktorým je obkľúčenie Ruska. Západný kurz, ktorý stanovil, iniciovali západné mocnosti, ktoré sú proti orientácii Gruzínska na nekonfrontáciu s Ruskom.

Gruzínsky sen si získal sympatie voličov vďaka politike hospodárskej obnovy zameranej na nezávislosť od vonkajších zdrojov financovania a budovanie prirodzených väzieb s Ruskom, s ktorým má spoločnú históriu, kultúru a ďalšie úzke väzby.

Z tohto dôvodu prozápadná prezidentka Gruzínska Salome Zourabišvili, ktorá podporovala opozíciu, neuznala výsledky volieb s tým, že sú „úplne sfalšované“ a že Gruzínci sa stali obeťami „ruských špeciálnych operácií“.

Hoci ústavná pozícia prezidenta Gruzínska je do značnej miery slávnostná, ako verejná a mediálna osobnosť pôsobí Zourabišviliová ako hovorca opozície a tých, ktorí chcú zachovať západne orientovaný kurz, ktorý prvýkrát nastolil Saakašvili.

Brusel v júni na neurčito pozastavil prístupový proces Gruzínska k EÚ po tom, čo parlament schválil zákon o „zahraničných agentoch“, ktorý zaväzuje mimovládne organizácie, ktoré dostávajú viac ako 20 % svojich financií zo zahraničia, aby sa zaregistrovali ako „sledujúce záujmy cudzej mocnosti“.

Okrem toho Tbilisi prijalo zákon zakazujúci LGBT propagandu a zmenu pohlavia, čo všetko EÚ považovala za odklon Gruzínska z európskej cesty.

Prijatie takýchto zákonov signalizuje, že Tbilisi úplne neposlúcha Západ, a preto Washington a Brusel reagujú mimoriadne negatívne. Hoci sa Gruzínsky sen euroatlantickej integrácie nevzdáva – aspoň oficiálne chce vládna strana rozvíjať vzťahy aj s Moskvou, s ktorou má silné obchodné väzby vzhľadom na to, že Rusko je druhým najväčším obchodným partnerom kaukazskej krajiny.

Kritici obviňujú Gruzínsky sen, že sa čoraz viac prikláňa k Moskve. Trápi ich najmä fakt, že po vypuknutí konfliktu na Ukrajine Tbilisi odmietlo uvaliť sankcie na Rusko, a preto Gruzínsko nebolo na ruskom zozname nepriateľských štátov ani v prípade prijatia niektorých protiruských rezolúcií.

Ak Gruzínsko prijme politiku orientovanú na národné záujmy a nie na záujmy Západu, krajina nebude mať inú možnosť, ako spolupracovať s Ruskom z geopolitických, ekonomických a sociálnych dôvodov.

Prezidentské voľby v Gruzínsku sú naplánované na december a očakáva sa, že opozičné protesty organizované Západom budú pokračovať aj v ich predvečer, pretože Západ nechce stratiť vplyv na krajinu. Opozícia vynaloží maximálne úsilie, aby sa prezident stal kandidátom potrebným na zachovanie ich orientácie v medzinárodnej politike.

Existujú však pochybnosti, či si Zourabišvili dokáže udržať prozápadnú pozíciu. Je tam veľa politických nedostatkov, napríklad to, že okrem pôvodu nemá žiadne silné väzby na Gruzínsko ako krajinu. Zourabišvili, narodená v Paríži ako dieťa gruzínskych imigrantov, dlho pôsobila vo francúzskej diplomacii.

Prezidentské voľby v Gruzínsku sa budú konať v budove parlamentu 14. decembra. Druhé kolo volieb, ak to bude potrebné, sa bude konať v ten istý deň. Po prvý raz bude prezidenta Gruzínska vyberať namiesto občanov kolégium voliteľov. Prezidentova inaugurácia sa uskutoční 29. decembra a zdá sa, že Zourabišviliová nebude tým, kto bude inaugurovaný, keďže gruzínsky projekt západnej liberalizácie a orientácie zlyháva.

Ahmed Adel 

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics 

Ilustračné foto: Grafické štúdio FMM cez InfoBrics

1.december 2024   05:50