NATO nespochybňuje postavenie Ruska ako svetovej veľmoci, píše britský premiér pre NY Times

Ilustračné foto: B. Johnson. Zdroj: EPA-EFE/Valda Kalnina

“Toto nie je konflikt NATO a ani sa ním nestane. Žiadny spojenec neposlal na Ukrajinu bojové jednotky,” zdôraznil Boris Johnson.

NATO neprechováva nepriateľstvo voči ruskému ľudu, ani nespochybňuje postavenie Ruska ako svetovej veľmoci, uviedol britský premiér Boris Johnson v novinách The New York Times v nedeľu.

“Nechováme žiadne nepriateľstvo voči ruskému ľudu a nemáme žiadnu túžbu spochybňovať veľký národ a svetovú veľmoc,” povedal a poukázal na to, že “Ukrajina nemala v blízkej budúcnosti vážne vyhliadky na členstvo v NATO.”

Toto nie je konflikt NATO a ani sa ním nestane. Žiadny spojenec neposlal na Ukrajinu bojové jednotky

poznamenal britský premiér.

Predtým navrhol spojencom v NATO podporiť medzinárodný akčný plán na Ukrajine. Zahŕňa mobilizáciu medzinárodnej humanitárnej koalície, poskytnutie obranného vybavenia Kyjevu, maximalizáciu ekonomického tlaku na Rusko, zabránenie „akejkoľvek plazivej normalizácii“ ruských akcií na Ukrajine, hľadanie diplomatických ciest smerom k deeskalácii, ale iba vtedy, ak „vláda Ukrajiny agentúry pri akomkoľvek potenciálnom urovnaní“, ako aj posilnenie euroatlantickej bezpečnosti.

Podľa Johnsona by tieto iniciatívy mal podporovať Západ a celé medzinárodné spoločenstvo. Budúci týždeň o nich mieni diskutovať so svojím kanadským náprotivkom Justinom Trudeauom a holandským kolegom Markom Ruttem, ktorí navštívia Londýn v pondelok 7. marca. V utorok 8. marca privíta britská metropola lídrov Vyšehradskej štvorky (Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko), ktorí sa spolu s britským premiérom zúčastnia na mimoriadnom stretnutí venovanom Ukrajine.

Ukrajina bez vyhliadok na členstvo v NATO

Johnsona uviedol, že Ukrajina nemala vážne vyhliadky na členstvo v NATO v blízkej budúcnosti. Tvrdí, že boli pripravení reagovať na deklarované obavy Ruska o bezpečnosť prostredníctvom rokovaní.

„Ja a mnohí ďalší západní lídri sme hovorili s pánom Putinom, aby sme pochopili jeho perspektívu. Spojené kráľovstvo dokonca pred ruskou inváziou vyslalo do Moskvy svojich emisárov, aby sa priamo zaoberali ministrom obrany generálom Sergejom Šojgu a náčelníkom generálneho štábu generálom Valerijom Gerasimovom, ktorí sú na čele tejto hroznej kampane“.

Britský premiér to vidí tak, že je už jasné, že diplomacia nikdy nemala šancu. „Ale práve kvôli našej úcte k Rusku považujeme činy Putinovho režimu za také nerozumné“. Johnson píše, že „pán Putin sa pokúša zničiť samotný základ medzinárodných vzťahov a Charty Organizácie Spojených národov: právo národov rozhodovať o vlastnej budúcnosti bez agresie a strachu z invázie“.

Myslí si, že „Putinov úrok na Ukrajinu začal s vymyslenou zámienkou a flagrantným porušením medzinárodného práva“.

Informačný servis k téme

Redakčne uvádzame kontext s vojnovým útokom USA a „koalíciou ochotných“ na Irak bez mandátu BR OSN, kde práve Británia zohrala špinavú rolu v spravodajskej hre s falošným obvinením o chemických a biologických zbraniach.

Bola to práve Veľká Británia, ktorá 24. septembra 2002 zverejnila dokument (podvrh) o irackých zbraniach hromadného ničenia. Po tomto vymyslenom príbehu Bagdad ponúkol zbrojným inšpektorom OSN “neobmedzený prístup” do všetkých objektov v
krajine, pričom Irak odmietol britský dokument ako „plný lží“.

Napriek tomu, že 10. marca 2003  generálny tajomník OSN Kofi Annan varoval Washington a Britániu, že útok na Irak bez mandátu Bezpečnostnej rady bude neoprávnený a bude sa rovnať porušeniu Charty OSN, útok na Irak sa uskutočnil.

Celý článok B.Johnsona si môžete prečítať TU. Medzititulky redakcia.

-red3-