
Ak sa výdavky nezvýšia, potom by poslanci Európskeho parlamentu mali „vyraziť na kurzy ruštiny alebo ísť na Nový Zéland“.
Nový generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok v Európskom parlamente povedal, že EÚ musí prehodnotiť svoje výdavkové priority, aby posilnila rozpočty na obranu, píše portál Politico
„V priemere európske krajiny ľahko minú až štvrtinu svojho národného dôchodku na dôchodky, zdravotné a sociálne zabezpečenie a my potrebujeme len malý zlomok týchto peňazí na to, aby bola obrana oveľa silnejšia,“ povedal Rutte europoslancom.
Väčšina krajín EÚ patrí aj do NATO a aliancia ich posledné desaťročie vyzývala, aby na obranu vynakladali aspoň 2 percentá svojho HDP; Tento cieľ teraz spĺňa 24 z 32 členov NATO.
Donald Trump však stupňuje. Minulý týždeň zvolený prezident USA vyzval spojencov, aby vynaložili 5 percent HDP na obranu – oveľa viac ako Amerika, ktorá vynakladá 3,38 percenta.
Pre mnohé krajiny bolo dosiahnutie 2 percent problémom – a 5 percent sa zdá byť mimo dosahu.
Rutte nepriniesol dobré správy politikom, ktorí dúfali v odklad.
Konečný cieľ výdavkov NATO, povedal zákonodarcom, by mohol byť okolo 3,6 alebo 3,7 percenta HDP, pokiaľ neurobia lepšiu prácu pri spoločnom nákupe zbraní a vybavenia, ako aj inovácií.
Aj keby sa to stalo, rozpočty na obranu „budú pôsobivo vyššie ako 2 percentá,“ varoval Rutte.
Napriek rastúcim výčitkám ohľadom Trumpa, ktorý ohrozoval nezávislosť Kanady a nevylúčil použitie sily na dobytie Panamského prieplavu alebo ovládnutie Grónska, Rutte trval na tom, že Európa je pre svoje bezpečnostné potreby stále spojená s USA. Bolo „ilúziou“ myslieť si, že Európa môže ísť v obrane sama.
To sa týka aj budovania vlastného európskeho obranného priemyslu. Rutte ocenil program európskeho obranného priemyslu EÚ, peňažný fond vo výške 1,5 miliardy eur, ktorý bude zameraný na urýchlenie miestnej výroby zbraní, pričom súčasný európsky zbrojný sektor označil za „príliš malý, príliš roztrieštený a príliš pomalý“.
Existuje spor o tom, či by spoločnosti mimo EÚ mali mať ľahký prístup k EDIP, ale Rutte varoval, že by sa nemal používať na vylúčenie spojencov.
„Verím, že pre bezpečnosť Európy je zapojenie spojencov mimo EÚ do úsilia EÚ v oblasti obranného priemyslu životne dôležité,“ povedal. Transatlantická priemyselná spolupráca v oblasti obrany nás všetkých robí silnejšími.
Lepšie spolu
Pri svojom prvom vystúpení v Európskom parlamente ako šéf NATO Rutte povedal, že cieľom je „zblížiť NATO a EÚ“ s cieľom čeliť „destabilizačnej kampani“ Kremľa spolu s hrozbami siahajúcimi od Iránu a Číny až po kybernetické útoky a jadrové zbrane. šírenie.
„Teraz sme v bezpečí, ale nie o štyri alebo päť rokov,“ povedal a neskôr dodal, že ak sa výdavky nezvýšia, Európania by si mali „vypnúť kurzy ruštiny alebo ísť na Nový Zéland.“
„Som hlboko znepokojený bezpečnostnou situáciou v Európe,“ povedal. „Nie sme vo vojne, ale nie sme ani v mieri… To znamená, že musíme viac investovať do obrany a vyrábať viac spôsobilostí. To nemôže počkať. Musíme zvýšiť odolnosť našich spoločností a kritickej infraštruktúry.“
Kľúčovou súčasťou tejto bezpečnosti je posilnenie spolupráce medzi NATO a EÚ.
Hoci obe inštitúcie sídlia v Bruseli, už mnoho rokov majú medzi sebou nezávislý vzťah. NATO sa zameralo na obranu a transatlantické vzťahy, zatiaľ čo EÚ viedla v otázkach ako obchod, poľnohospodárstvo a klíma.
Ruská invázia na Ukrajinu to však zmenila.
Dominancia NATO vo všetkom, čo sa týka obrany, sa rýchlo mení, keď EÚ menuje svojho prvého špecializovaného komisára pre obranu a Európsky parlament vytvára úplný výbor pre obranu.
To riskuje nové napätie. Rutteho predchodca Jens Stoltenberg – bývalý nórsky premiér – minulý rok v stručnom liste adresovanom predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej napísal, že sa „znepokojuje z možného prekrývania“ s aktivitami EÚ.
Ale na rozdiel od Stoltenberga, ktorého krajina nie je členom EÚ, Rutteho mnoho rokov vo funkcii holandského premiéra mu poskytlo zasvätený pohľad na fungovanie bloku.
„NATO a Európska únia majú spolu veľa práce,“ povedal Rutte, pričom konkrétne spomenul snahu pomôcť Ukrajine brániť sa proti Rusku.
Bol však opatrný, pokiaľ ide o prílišné prenikanie EÚ na územie NATO, pričom spomenul, že aliancia je „silná“ v otázkach, ako je stanovenie noriem pre delostreleckú muníciu, ale že vnútorný trh EÚ bude rozhodujúci pri podpore vojenskej výroby.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, trval na tom, že mier môže vzísť len z dohody, ktorá slúži záujmom Kyjeva.
To znamená „viac zbraní a rýchlejšie, aby sa [Kyjev] mohol lepšie brániť a vyjednať dobrú dohodu pre Ukrajinu, pre Európu a pre svet,“ povedal.
-red3-
Ilustračné foto: Valda Kalnina/EPA via Politico
14. január 2025 05:48