Návrh rezolúcie VZ OSN: Akýkoľvek mier musí udržať Ukrajinu nedotknutú
Ilustračné foto: Pixabay
Hovorkyňa VZ OSN Paulina Kubiak v piatok uviedla, že mimoriadne zasadnutie VZ OSN o Ukrajine sa začne 22. februára popoludní. Hlasovanie o rezolúcii sa očakáva 23. februára neskoro večer.
Krátko pred výročím ruskej invázie na Ukrajinu vznikol návrh rezolúcie pre rokovanie Valného zhromaždenia OSN. Zdôrazňuje potrebu mieru zabezpečujúceho „suverenitu, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny“. TASR informuje podľa správy agentúry AP.
Návrh rezolúcie s názvom „Princípy, ktoré sú základom komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine“ získala agentúra AP v piatok. Je menej podrobná ako 10-bodový mierový plán, ktorý ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil na novembrovom summite Skupiny G20. Ukrajina a jej spojenci sa takto snažia získať maximálnu podporu pri hlasovaní, uviedli diplomati OSN pod podmienkou zachovania anonymity.
Hovorkyňa VZ OSN Paulina Kubiak v piatok uviedla, že mimoriadne zasadnutie VZ OSN o Ukrajine sa začne 22. februára popoludní. Hlasovanie o rezolúcii sa očakáva 23. februára neskoro večer.
VZ OSN má 193 členských krajín. Bezpečnostnú radu OSN, ktorá je poverená udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti, paralyzuje Rusko. BR OSN má 10 volených nestálych členov a 5 stálych členov s právom veta. Moskva preto môže ako stály člen blokovať akýkoľvek postup proti svojej vojenskej invázii na Ukrajine.
Vo VZ OSN nemá žiadna krajina právo veta, jeho rezolúcie však nie sú právne záväzné. Päť predchádzajúcich rezolúcií o vojne na Ukrajine sa preto dá vnímať len ako odraz celosvetovej verejnej mienky.
Rezolúcia VZ OSN z 12. októbra odsúdila ruský „pokus o nezákonnú anexiu“ štyroch ukrajinských regiónov a získala v hlasovaní najväčšiu podporu z piatich doterajších rezolúcií – 143 bolo za, 5 bolo proti a 35 sa zdržalo.
Prvá rezolúcia z 2. marca 2022 požadovala okamžité zastavenie paľby, stiahnutie ruských jednotiek a ochranu civilistov. Za hlasovalo 141 krajín, 5 bolo proti a 35 sa zdržalo.
Rezolúcia z 24. marca obvinila Rusko z ukrajinskej humanitárnej krízy a naliehala na okamžité prímerie, ochranu civilistov a budov, ktoré sú pre ich prežitie rozhodujúce. Za bolo 140 krajín, 5 proti a 38 sa zdržalo.
VZ OSN 7. apríla odhlasovalo vylúčenie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Toto hlasovanie bolo v pomere 93 za, 24 proti a 58 sa zdržalo.
Zatiaľ posledná rezolúcia zo 14. novembra požaduje, aby sa Rusko zodpovedalo za porušovanie medzinárodného práva, vrátane zaplatenia reparácií Ukrajine. Bola schválená v pomere 94 za, 14 proti, zdržalo sa 73 krajín.
Sergej Lavrov na mimoriadnom stretnutí v piatok pri príležitosti Dňa diplomatických pracovníkov ku konfliktu a postoji „kolektívneho Západu“, ktorý ako spojenec pretláča aj rezolúciu v OSN, uviedol:
„Nemôže byť pochýb o tom, že hrozba pre národnú bezpečnosť zo západnej cesty bude pevne neutralizovaná. Ruská armáda a námorníctvo sa s výzvou primerane zhostili. Naša diplomatická služba naďalej robí všetko potrebné na posilnenie národnej suverenity a neutralizáciu vonkajšie výzvy, keď sú ešte ďaleko,“ povedal.
Kolektívny Západ vedie „totálnu hybridnú vojnu“ proti Rusku, v skutočnosti vedie novú „križiacku výpravu“ smerom na východ, pričom ako svoje „predsunuté oddelenie“ používa „ukrajinských neonacistov“. Dnes však možno tvrdiť, že plány Západu na izoláciu Ruska a na jeho obkľúčenie sanitárnym kordónom „zlyhali“, zdôraznil Lavrov.
-red3-
11. fenruár 2023 05:46 aktualizované 11:04
