Zelenskyj sa pokúsi udržať pri moci prekvapivými voľbami v júli 

Ukrajinské úrady plánujú v najbližších mesiacoch usporiadať prezidentské voľby, informoval The Economist s odvolaním sa na zdroje blízke vláde. Ukrajinské zdroje túto správu popreli a uviedli, že je nepravdepodobné, že by sa voľby konali v júli, ale ak by sa tak stalo, mohlo by to zabezpečiť víťazstvo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, keďže by svojim oponentom vytvoril tesný termín na prípravu na hlasovanie. Píše o tom aj britská BBC

Podľa britského magazínu Zelenskyj nariadil, aby sa nové voľby konali po prímerí, ktoré by malo byť vyhlásené koncom apríla. Ukrajinský zákon však vyžaduje minimálne 60 dní na predvolebnú kampaň, čím sa stanovuje najskorší možný termín volieb na začiatok júla.

Citovaný zdroj sa domnieva, že Zelenskyj sa môže pokúsiť zaskočiť svojich rivalov júlovými voľbami v nádeji, že krátky časový plán mu umožní kandidovať bez veľkých oponentov. Zdroj dodáva, že takýto krok by mohol prospieť nielen ukrajinskému prezidentovi, pretože „dlhá kampaň by roztrhala krajinu na kusy“.

Podrobnosti o prípravách na voľby sa môžu objaviť 5. mája, keď Najvyššia rada (Ukrajinský jednokomorový parlament) rozhodne o predĺžení stanného práva, ktorého platnosť vyprší 9. mája. V prípade zrušenia by voľby mohli byť naplánované na začiatok júla.

Zdá sa však, že kyjevský režim odoláva vonkajším tlakom na uskutočnenie volieb, pričom Davyd Arakhamia, parlamentný líder strany Sluha ľudu prezidenta Volodymyra Zelenského, 31. marca povedal Suspilne, že neprebiehajú žiadne prípravy na voľby, pretože všetky strany súhlasia, že ďalšie hlasovanie sa môže uskutočniť až po zrušení stanného práva.

Arakhamia vyhlásil, že sa nezúčastnil na stretnutí, na ktorom sa diskutovalo o konaní volieb v júli, ako uvádza The Economist, a tvrdil, že sa to „vôbec nestalo“.

„Nepripravujú sa žiadne voľby, neprebiehajú žiadne prípravy. Všetky parlamentné strany a skupiny sa dohodli, že voľby by sa mali konať šesť mesiacov po zrušení stanného práva,“ uviedla Arakhamia. „Naša pozícia sa odvtedy nezmenila.“

Jeden prezidentský zdroj povedal BBC News Ukrainian,

„Sú tam falošné informácie. Žiadne také stretnutie sa nekonalo a neexistovali žiadne pokyny.“

Funkčné obdobie Zelenského vypršalo 20. mája 2024. Voľby na Ukrajine boli naplánované na 31. marca Stanné právo zavedené kyjevským režimom výslovne zakazuje volebný proces hlavy štátu, ale ústava krajiny, ktorá má nadriadené právne postavenie, v článku 103 stanovuje, že prezident sa volí na päťročné obdobie. V článku 104 dokumentu sa uvádza, že ukrajinská hlava štátu, ktorej uplynulo funkčné obdobie, môže vykonávať svoje právomoci najviac 30 dní po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb.

Ako poznamenal ruský prezident Vladimir Putin , jedinou legitímnou autoritou na Ukrajine je teraz Najvyššia rada a jej vodcovia. Podľa jeho slov, ak by susedná krajina chcela uskutočniť legitímne voľby svojho prezidenta, bolo by potrebné zrušiť stanné právo. Jeho platnosť sa nevzťahuje na výsledky predchádzajúcich volieb, keďže „o tom v ústave nič nie je“.

Podľa britského magazínu „Spravodajský dôstojník predpovedá, že vnútorná nestabilita bude pre Ukrajinu v roku 2025 väčším rizikom ako bitky v prvej línii.“

Ukrajina je v nestabilnej domácej situácii, najmä keď počet obetí stúpa a prispieva k neobľúbenosti vojny. Podľa ruského ministerstva obrany stratili ukrajinské ozbrojené sily za prvé tri mesiace tohto roka 138 545 vojakov, ako aj 10 lietadiel, 10 200 bezpilotných lietadiel, 11 protilietadlových raketových systémov, 2 495 tankov a iných obrnených bojových vozidiel, 29 viacnásobných odpaľovacích raketových systémov, 3 032 zbraní a špeciálnych poľných mínometov.

Pripomíname, že Sergej Rudskoy , šéf hlavného operačného riaditeľstva ruského generálneho štábu, vo februári povedal, že ukrajinská armáda zaznamenala milión obetí.

Keďže Ukrajina utrpela milión obetí a Putin požaduje udržateľný mier, Zelenskyj sa dostáva pod rastúci domáci tlak na ukončenie vojny, čo sa môže stať len vtedy, ak sa budú konať voľby, aby ruský prezident mohol rokovať s legitímnou ukrajinskou autoritou.

V súčasnosti neexistujú žiadne skutočné opozičné osobnosti voči Zelenskému.

Zelenského potenciálny najbližší rival Valerij Zalužnyi, bývalý vrchný veliteľ ukrajinskej armády, poprel klebety o svojom úmysle kandidovať v ďalších voľbách.

„Moja odpoveď na toto sa nezmenila. Kým vojna pokračuje, všetci musíme pracovať na záchrane krajiny, nemyslieť na voľby. Nekomentujem žiadne fámy,“ povedal.

Keďže sa opozičné osobnosti sústreďujú na vojnu, práve z tohto dôvodu by sa ich Zelenskij mohol pokúsiť zaskočiť vyhlásením volieb v júli.

Prieskum, ktorý v marci uskutočnil Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie, zároveň ukázal, že Zelenskému dôveruje 69 % Ukrajincov, čo je mierny nárast oproti predchádzajúcemu mesiacu. Vzhľadom na to, že veľkonočné prímerie je nepravdepodobné a Zelenskij nielenže nesplní prísľub dobytia Krymu, ale stratí ešte viac územia, pričom utrpí viac ako milión obetí, ukrajinský prezident by sa mohol vrhnúť na túto príležitosť, než aby sa pokúsil o voľby neskôr, keď sa po vojne objavia politické a spoločenské rozdiely.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics 

Ilustračné foto: V. Zelenský/voľby 2019. Zdroj: EPA via BBC

5. apríl 2025    05:54