Po invázii migrantov: Hnev, strach, šok a súcit na neistej ceste Ceuty k normálu
Reportér portálu Euronews Julián López Gómez dorazil do autonómneho mesta len dva dni po tom, čo najmenej 72 000 ľudí nelegálne prekročilo jeho hranice s Marokom. Uprostred všeobecného zmätku, úzkosti a ohromenia videl a počul toto.
Hneď po príchode som sa dozvedel, že práve bola zvolaná demonštrácia proti vláde, a dohodol som si, že ju pôjdem natočiť. Vtedy už nehralo rolu, že ministerstvo vnútra trvalo na tom, že takmer všetci migranti sa vrátili do Maroka. Za pokrikov „Ceuta nie je na predaj“, „Pedro Sánchez, rezignuj!“ a „Ceuta, zjednotená, nikdy nebude porazená!“ prítomní povedali, že sa cítia opustení, ponížení a zradení.
„Toto nemôže byť možné, Španielsko nemôže mať takú zbytočnú spravodajskú službu, ktorá by nemala ani potuchy, čo sa deje v Ceute,“ povedala mi jedna žena, ktorá vraj dve noci nedokázala spať a zavrela sa doma so svojimi vnučkami.
„Toto je vojenské mesto. Tých 3 000 vojakov, ktorých máme, malo byť nasadených na jeho obranu,“ povedala ďalšia účastníčka a mávala španielskou vlajkou.
„Nikto neprišiel povedať absolútne nič. Aspoň povedať, čo budeme robiť. Plán. Nič,“ povedal tretí demonštrant a potom sa pustil do ostrej kritiky vládnej migračnej politiky a jej riešenia krízy.
Popri rozhorčení sme cítili aj nezameniteľný pocit strachu, ktorý ešte umocňovala skutočnosť, že migranti, ktorí prišli, sú prevažne muži. V Ceute zostáva neurčený počet ľudí, vrátane najmenej 1 000 maloletých, podľa vládnej delegácie, ktorí sa potulujú po plážach, uliciach, parkoch a pustatinách.
„V Maroku nie sú peniaze. Preto sme prišli do Španielska. Ale tu sa s nami zaobchádzalo veľmi zle,“ povedal mi jeden z nich, keď sa napoludnie bezcieľne túlal po hlavnej ulici v 33-stupňovej horúčave.
„Môj otec, celá moja rodina, sme chudobní. Teraz sme tu a snažíme sa prežiť. Spíme na ulici. Sme tu, život je veľmi ťažký, ale…,“ povedal mi ďalší, keď sa prechádzal smerom k mestskému prístavu.
„Pokúsiš sa tu zostať, alebo sa budeš musieť vrátiť?“ spýtal som sa ho. „Zatiaľ tu. Neviem, ako dlho tu vydržím,“ odpovedal.
Všadeprítomnosť migrantov podporuje pocit zraniteľnosti a bezbrannosti aj u obyvateľov, ktorí sa opisujú ako umiernení a empatickí.
Máte strach, pretože sa všetko vymkne spod kontroly, máte pocit, že bezpečnostné sily nedokážu držať krok
povedal mi muž, keď sa hral so svojím psom. „Pre bezpečnosť ľudí, ktorí žijú tam v Maroku, a pre tých z nás, ktorí tu žijeme, keďže hranica musí byť pevná.“
„Mali nás chrániť“. Zdroj: euronews
Tento pocit úzkosti sotva zmierňuje viditeľné nasadenie štátnych bezpečnostných zložiek. Hneď v deň môjho príchodu môj fotoaparát zachytil jednu z ich operácií so skupinou migrantov pri jednej z najcentrálnejších pláží mesta. Krátko nato som na hraniciach sledoval, ako ďalších migrantov vykladajú z autobusov a eskortujú späť na miesto, odkiaľ vstúpili pred niekoľkými dňami.
Táto kríza je zároveň ľudskou tragédiou. Španielske úrady uviedli, že najmenej 75 ľudí sa utopilo pri pokuse preplávať úsek mora pri hranici, ktorý je teraz chránený plávajúcou bariérou, a existujú obavy, že obetí mohlo byť viac.
Migranti, ktorí zostávajú, nemajú žiadne prostriedky na živobytie. Mimovládna organizácia Luna Blanca tvrdí, že od začiatku krízy pomohla najmenej 4 000 ľuďom. Popoludní, keď som natáčal, bolo za sotva dve hodiny rozdaných 2 000 porcií jedla. Spýtal som sa jej koordinátorky Halimy Ahmed Iacobi, či sa obáva, že takéto kroky by mohli byť kritizované ako spúšťanie faktoru lákania.
„V prvom rade sme ľudia. Nemôžeme dovoliť, aby ľudia zomreli od hladu. Tak kde sa tu stáva ľudskosť? Čo nám záleží na faktore príťažlivosti?“ odpovedala, zatiaľ čo migrantom rozdávala mlieko, chlieb, piškóty a sušienky.
Viete, čo je to príťažlivý faktor? Príťažlivý faktor sú tie fámy, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, že keď migrant príde do Španielska, rozprestrie sa červený koberec, dostane dávky vo výške 1 500 alebo 1 800 eur, otvorí sa mu každá predstaviteľná sociálna dávka, vrátane polievkových kuchýň pre jeho deti. Jediné, čo im ešte musia povedať, je, že dostanú aj auto a rekreačný byt. To je ten príťažlivý faktor.“
V Ceute som zostal menej ako 30 hodín a odišiel som štyri dni po začiatku krízy.
Medzi rozhorčením, strachom, úzkosťou, nepochopením, nedôverou, zmätkom a súcitom sa zdá, že autonómne mesto čelí neistému boju o znovunastolenie normality.
Julián López Gómez
O autorovi: J. L. Gómez je reportér portálu Euronews
Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou
6. august 2026 11:00
