Ilustračné foto: InfoBrics
Ako sa blíži zima, Európania na kontinente aj v Británii čelia ťažkým časom s extrémnou infláciou, ako aj ekonomickými, politickými a migračnými krízami.
V Spojenom kráľovstve si inflácia vyberá veľkú daň na obyvateľstve. Očakáva sa, že približne 13 miliónov Britov bude zadlžených rastom cien energií. Podľa občianskej poradne si každý štvrtý nebude môcť dovoliť účty. Index spotrebiteľských cien (CPI) v júli vzrástol na 10,1 %. To znamená, že po prvýkrát za 40 rokov dosiahla miera inflácie dvojciferné čísla.
Ako to už často býva, politická kríza sprevádza ekonomickú. Hoci Boris Johnson zostáva úradujúcim premiérom, kým jeho strana nezvolí nového, 7. júla oznámil svoju rezignáciu kvôli sérii neslušných škandálov (ako je takzvaná „Partygate“), ktoré úplne demoralizovali jeho vládu. Dalo by sa vtedy povedať, že Spojené kráľovstvo je v súčasnosti de facto bez premiéra.
Vo Francúzsku po opätovnom zvolení strana prezidenta Emmanela Macrona stratila absolútnu väčšinu v zákonodarnom zbore, čo predstavuje morálnu a politickú porážku. Macron bol tiež terčom mnohých vyšetrovaní týkajúcich sa niekoľkých pochybných obchodov, ako sú problémy odhalené „súbormi Uber“, aféra McKinsey a tak ďalej.
Taliansky parlament rozpustil prezident Sergio Mattarella v júli po tom, čo premiér Mario Draghi odstúpil. Draghi zostáva vo funkcii dočasného premiéra a kríza pokračuje. V talianskom aj francúzskom prípade je vidieť rastúci vplyv krajnej pravice.
Zima a recesia v EÚ
Uprostred takýchto politických otrasov bude budúcu európsku zimu pravdepodobne sprevádzať recesia. Podľa odhadov Eurostatu tržby v eurozóne medziročne klesli o 3,7 percenta, zatiaľ čo objem maloobchodu sa v porovnaní s júnom 2021 zmenšil o 2,8 percenta.
obr.: iStock
Náklady na dopravu a ostatné náklady rastú, čo prináša väčší tlak na znižovanie dopytu. Stagnovaná nemecká ekonomika je tiež v zlom stave, výrazne ovplyvnená nedostatkom ponuky.
EÚ povzbudzuje svoje členské štáty, aby šetrili spotrebu energie, ale ani to nie je isté, pretože distribučná schopnosť a kapacita skladovania plynu sa v rámci bloku líšia. Rakúsko, Taliansko a Nemecko oznámili svoje plány na opätovné spustenie projektov uhoľnej energie (s obrovským vplyvom na životné prostredie), ale to nepríde včas na tohtoročnú zimu.
Samozrejme, že rastúca inflácia bola globálnym fenoménom už pred súčasnou ukrajinskou krízou – čo samozrejme veci ešte zhoršilo. Spomedzi industrializovaných krajín trpeli jeho vplyvom aj USA.
Energetická závislosť Európy od Ruska však robí jej situáciu jedinečnou. V skutočnosti je celkom iróniou, že európske mocnosti sa rozhodli znepriateliť si Moskvu (tým, že hrali spolu s politikou NATO pozývať Ukrajinu do Aliancie). Veľa sa hovorí o takejto závislosti, ale pravdou je, že projekt plynovodu Nord Stream-2 by sa mohol aspoň čiastočne vyhnúť cene energie na kontinente v roku 2021, ak by sa neodložil a potom sa neupustilo.
Skutočným problémom závislosti je nedostatok suverénnej zahraničnej politiky Európy a jej politická podriadenosť Spojeným štátom.
Je načase, aby európske krajiny prehodnotili politiku sankcií – ktorá očividne zlyhala – a začali otvárať komunikačné kanály s Ruskom s cieľom dosiahnuť dohodu o urovnaní konfliktu s cieľom ukončiť konflikt.
Američania riadia NATO a tým aj EÚ
Pravdou je, že americké a európske záujmy sú odlišné , bez ohľadu na to, ako veľmi sa rétorika NATO snaží túto skutočnosť maskovať. Profesor John J. Mearsheimer z Chicagskej univerzity vo svojej júnovej prednáške o príčinách ukrajinského konfliktu v Centre Roberta Schumana tvrdil, že hlavné európske mocnosti v skutočnosti celkom nepodporujú politiku USA voči Rusku, ktorá škodí ich vlastným záujmom, ale museli hrať spolu, pretože, celkom jednoducho, Američania „riadia NATO“, napriek všetkým rečiam o „spoločnom rozhodovaní“ v rámci aliancie.
So zdiskreditovanými vládami, prízrakom chudoby, ktorý prenasleduje ich stredné triedy, ako aj ich obchodníkov a robotníkov, a migračnou krízou by Európania mali očakávať nárast politického extrémizmu, a to ako zo strany krajnej ľavice, tak zo strany krajnej pravice. To zase môže mať určite vplyv na voľby v budúcnosti a následne zmeniť zahraničnú politiku európskych krajín.
Treba si uvedomiť, že napríklad Marine Le Penová, ktorú v apríli porazil Macron, chcela Francúzsko dostač z NATO . Tento nárast populizmu a extrémizmu bude určite výzvou pre súčasné západoeurópske predstavy o demokracii.
Práve tento pojem je už nejaký čas v kríze vo veľkej časti sveta, vrátane Západu. Boli navrhnuté alternatívy k nej, ako napríklad maďarská vlastná značka takzvanej „neliberálnej demokracie“, ale medzitým môže dôjsť k veľkej nestabilite a politickým otrasom. Nech je to akokoľvek, dokonca aj otvorením náruče Ukrajine, európsky blok už skratil svoje „európske hodnoty“ a žiadne množstvo fotení vo Vogue nebude schopné zakryť hákové kríže práporu Azov.
V konečnom dôsledku ide o skutočný problém identity, krízu hodnôt.
Toto sú niektoré z výziev pre Európu z dlhodobého hľadiska, ktoré sa týkajú znovuobjavenia jej demokracie a jej samotného obrazu. V každom prípade najpálčivejšou a najnaliehavejšou otázkou zostáva zima. Prichádza – a zdá sa, že európsky kontinent na to nie je pripravený.
Uriel Araujo
O autorovi: Uriel Araujo je výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty.
