Putin pripomenul „precedens“ generálnemu tajomníkovi OSN rozhodnutie MSD o Kosove. A čo južné Slovensko?
Ilustračné foto: Pixabay
Ruský prezident Vladimir Putin mu na stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom pripomenul rozhodnutie medzinárodného súdu o situácii v Kosove, ktoré všetci podporili a konštatoval, že Luhanská a Donecká ľudová republika sa analogicky osamostatnili s týmto rozhodnutím.
„Osobne som čítal všetky dokumenty Medzinárodného súdneho dvora OSN o situácii v Kosove. Veľmi dobre si pamätám na rozhodnutie medzinárodného súdu, ktorý hovorí, že pri uplatňovaní práva na sebaurčenie je to či ono územie ktoréhokoľvek štátu,“ povedal.
Nejde o povinnosť žiadať o povolenie vyhlásiť svoju suverenitu ústredným orgánom krajiny. Toto bolo povedané o Kosove a toto je rozhodnutie medzinárodného súdu. A toto rozhodnutie podporili všetci
povedal Putin.
Dodal, že DĽR a LĽR majú rovnaké právo vyhlásiť svoju suverenitu bez odvolania sa na ústredné orgány, pretože „bol vytvorený precedens“.
„Ak sa vytvorí tento precedens, potom by to mohli urobiť aj republiky Donbasu… Z našej strany sme dostali právo uznať ich ako nezávislé štáty. Toľko štátov sveta, vrátane našich oponentov na Západe, to v súvislosti s Kosovom urobilo. Kosovo je uznané mnohými štátmi ako nezávislý štát. To isté sme urobili v súvislosti s republikami Donbass,“ povedal Putin.
Ruský prezident Vladimir Putin sa vo februári po mimoriadnom veľkom zasadnutí Bezpečnostnej rady prihovoril občanom Ruskej federácie a uviedol, že považuje za potrebné prijať rozhodnutie o okamžitom uznaní suverenity LĽR a DĽR, keďže tí, ktorí nastúpil na cestu krviprelievania, násilia a bezprávia neuznávali a neuznávajú žiadne iné riešenie konfliktu na Donbase, okrem vojenského.
Hneď po požiadaní ruský prezident podpísal v Kremli dekréty o uznaní LNR a DNR. Putin vo svojich dekrétoch tiež nariadil, aby Ozbrojené sily Ruskej federácie zabezpečili zachovanie mieru v DĽR a LĽR.
Ako sa kosovský precedens týka Slovenska
Kosovská otázka sa týka aj Slovenska, ktoré oficiálne neuznáva nezávislý štát Kosovo – bývalú srbskú provinciu, ktorú jednostranne vyhlásili pod patronátom USA. Slovenská republika tak urobila prezieravo s ohľadom na situáciu na južnom Slovensku a snahami maďarskej iredenty nielen o autonómiu, ale aj o možné „pričlenenie odtrhnutých území Félvidéku“ k Maďarsku.
Situácia na Donbase skomplikovala suverenitu Slovenska nielen kosovským a donbasských precedensom, ale aj stratou tradičného medzinárodného spojenca územnej celistvosti Slovenskej republiky – Ruska, ktoré má už iné priority a naopak aktuálne nadštandardné vzťahy s Budapešťou, čo ešte viac podkopáva možné ohrozenie slovenskej zvrchovanosti.
Na druhej strane sa Slovensko nemôže spoliehať na USA a EÚ, odkiaľ silnejú tlaky na Slovensko, aby sa vzdalo svojej odmietavej pozície ku Kosovu, a teda aj svojej diplomatickej a medzinárodno-právnej suverenity a poistky vo vzťahu k južnému susedovi a celému územiu Slovenska. Nezabúdajme, že po každej vojne sa v Európe menili hranice. Ako ukázali situácie v Kosove a na Donbase, stačilo jednostranne vyhlásiť isté územie za nezávislý „štát“ bez toho, aby niekto riešil pozíciu z hlavného mesta alebo ústavu štátu.
Slovenskí vládni prokyjevsko-americkí hujeri by preto namiesto presadzovania cudzích záujmov a ochrany cudzej suverenity mali viac myslieť na záujmy a na zabezpečenie suverenity a územnej celistvosti Slovenskej republiky.
-red1-
