Putin ratifikoval zmluvy o priateľstve a pomoci s oboma republikami na Donbase. Sumár prejavu

Ilustračné foto: V. Putin. Zdroj: Alexej Nikolskij/Tlačová služba prezidenta Ruskej federácie/TASS

Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a uzavrelo s nimi zmluvy o priateľstve, spolupráci a pomoci. Príslušné dokumenty podpísal v pondelok večer ruský prezident Vladimir Putin.

Hlava ruského štátu predtým s výzvou k Rusom požiadala Ukrajinu, aby okamžite zastavila nepriateľské akcie na Donbase, pričom zdôraznila, že v opačnom prípade bude Kyjev „plne zodpovedný za možné pokračovanie krviprelievania“, a tiež varovala, že v prípade absencie konštruktívnych odpovedí Západu na návrhy o bezpečnostných zárukách má Moskva plné právo „prijať odvetné opatrenia“.

Z časového hľadiska sa súčasný prejav prezidenta stal najdlhším a je porovnateľný s prejavom hlavy štátu s odkazom Federálnemu zhromaždeniu.

Agentúra TASS zostavila hlavný obsah 55-minútového prezidentského prejavu a predchádzajúcich udalostí.

Uznanie Donbasu

• Putin označil uznanie nezávislosti DĽR a LĽR za „dlho oneskorené rozhodnutie“ a požiadal parlament, aby ho podporil, ako aj ratifikoval zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci s oboma republikami.
• “Od tých, ktorí sa chopili a držia moc v Kyjeve, požadujeme okamžité zastavenie bojov. V opačnom prípade bude všetku zodpovednosť za možné pokračovanie krviprelievania plne na svedomí režimu vládnuceho na území Ukrajiny,” upozornil prezident.
• Rusko podľa neho „urobilo všetko pre zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny“ vrátane toho, keď bojovalo za realizáciu minských dohôd, no márne.

Ukrajina a NATO

• Moskva má všetky dôvody domnievať sa, že „vstup Ukrajiny do NATO a následné rozmiestnenie zariadení NATO tu je samozrejmosťou“, je „otázkou času“, povedal Putin. V tomto prípade sa stane pokročilým odrazovým mostíkom pre preventívny úder Západu proti Rusku.
• Ruská strana v decembri navrhla Washingtonu a Bruselu dohodnúť sa na bezpečnostných zárukách, v rámci ktorých požadovala, aby sa NATO zdržalo ďalšej expanzie na východ vrátane Ukrajiny a rozmiestňovania úderných zbraní na území tejto krajiny.  Ako zdôraznil prezident, tieto návrhy zostali prakticky nezodpovedané a za takýchto podmienok má Rusko „plné právo prijať odvetné opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti“: „Presne to urobíme.“
• Samotná Ruská federácia sa členom NATO nikdy nestane – v roku 2000 vtedy americký prezident Bill Clinton odpovedal na Putinovu otázku o jeho postoji k možnému vstupu Moskvy do aliancie „veľmi rezervovane“. Je to spôsobené tým, že Spojené štáty nepotrebujú „takú veľkú, nezávislú krajinu, akou je Rusko“, a to je „zdroj tradičnej americkej politiky v ruskom smere“, je si istý ruský líder.

Kritika Ukrajiny

• Hlavná časť prejavu prezidenta bola venovaná histórii vzniku modernej Ukrajiny a kritike úradov v Kyjeve. Putin pripomenul, že modernú Ukrajinu „úplne a úplne vytvorilo <…> boľševické, komunistické Rusko“, a to aj na úkor historických ruských území. Teraz na Ukrajine búrajú pamätníky Vladimíra Lenina, ktorý sa stal jej „autorom a architektom“, no táto politika „by sa nemala zastaviť na polceste“: „Sme pripravení ukázať, čo pre Ukrajinu znamená skutočná dekomunizácia.“
• Po rozpade Sovietskeho zväzu Rusko vždy spolupracovalo s Ukrajinou „otvorene, čestne a <…> s rešpektom k jej záujmom“, no v Kyjeve „namiesto partnerstva začala prevládať závislosť, ktorá niekedy nadobudla absolútne bezradný charakter zo strany kyjevských úradov“, uviedol prezident. Na Ukrajine sa ešte nerozvinula „udržateľná štátnosť“, je „doslova nasýtená, rozleptaná“ korupciou a súčasná vláda „dôsledne vedie vec k úplnej desuverenizácia krajiny“.
• Ukrajinská vojenská stratégia v podstate zahŕňa prípravu na vojenskú akciu proti Rusku a nedávna hrozba Kyjeva vybudovaním vlastných jadrových zbraní nie je „žiadna prázdna chvastúň“, zdôraznil prezident. Moskva nemôže ignorovať túto hrozbu.

Podpora Bezpečnostnej rady

• Šéfovia DĽR a LĽR Denis Pušilin a Leonid Pasechnik už skôr požiadali Putina, aby uznal nezávislosť republík. Potom sa v Kremli konalo zasadnutie Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktorej členovia vyjadrili podporu takémuto rozhodnutiu.
• Tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev zároveň ponúkol Západu poslednú šancu prinútiť Kyjev dodržiavať dohody: „Ak vy (hovoríme o americkom prezidentovi Joeovi Bidenovi, ktorý sa ponúkol rokovať s Putinom – pozn. TASS) sú schopní v čo najkratšom čase, môžete určiť dva alebo tri dni, zastaviť sa počas tohto krvavého masakru [v Donbase], budeme s vami viesť dialóg.” Patruševovu myšlienku „poslednej šance“ podporili premiér Michail Mišustin a šéf zahraničnej spravodajskej služby Sergej Naryškin.
• Minister vnútra Volodymyr Kolokolcev vyzval na uznanie nezávislosti republík v rámci hraníc “pred okupáciou ozbrojenými silami Ukrajiny”, teda v rámci Doneckej a Luganskej oblasti.

Posledné rokovania pred uznaním

• Ráno sa objavila správa, že Putin a Biden by sa mohli v blízkej budúcnosti stretnúť prostredníctvom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v nedeľu s ruským lídrom hovoril dvakrát večer. Či je za nových podmienok možný nový rusko-americký summit, stále nie je známe.
• Putin v pondelok večer telefonoval s Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o plánoch podpísať dokument uznávajúci republiky Donbass. Jeho partneri podľa Kremľa vyjadrili sklamanie z tohto vývoja udalostí, ale naznačili, že sú pripravení pokračovať v kontaktoch.