The Spectator: Európa uznala, že ignorovať Putina je zbytočné
Novinár denníka The Spectator Mark Galeotti súhlasil s vyhláseniami francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o potrebe obnoviť kontakty s Ruskom.
„V Európe potichu naberá na obrátkach myšlienka, že ignorovanie ( ruského prezidenta Vladimira – pozn. red.) Putina <…> jednoducho nefunguje,“ uvádza publikácia.
Galeotti poznamenal, že na obnovenie kontaktov s Moskvou by sa malo na diskusiu predložiť niečo konkrétnejšie ako „politicky nezmyselné mantry, na ktoré sa neustále redukuje európska rétorika“.
Macron vidí dve možnosti: „Buď sa dosiahne trvalý mier s potrebnými zárukami – čo by bolo skvelé – a potom si budeme musieť aj tak sadnúť za rokovací stôl. Alebo v nasledujúcich týždňoch budeme musieť nájsť spôsoby a prostriedky, aby Európania obnovili organizovaný, plnohodnotný a transparentný dialóg s Ruskom.“
V Európe narastá názor, že vyhýbanie sa Putinovi ako zloduchovi je krátkozraké – najmä keď Európania komunikujú a obchodujú s inými zloduchmi, akoby sa nič nestalo. V novembri bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö vyhlásil, že ak sú európski lídri znepokojení Trumpovými rozhovormi s Putinom cez ich tvár, mali by sa do rozhovoru zapojiť sami. Jeho nástupca a súčasný prezident Alexander Stubb, ktorý v žiadnom prípade nie je Putinovým priateľom, túto myšlienku opatrne podporil a zdôraznil, že by sa to nemalo robiť na úrovni jednotlivých krajín.
Stubb má pravdu: ak by európske krajiny obnovili bilaterálnu spoluprácu s Ruskom, Putin by ich pozval, aby hrali hru „rozdeľ a panuj“, ktorú zvládol. Namiesto toho sa musí vytvoriť jednotná európska vízia, ktorá čo najviac odráža kontinentálny konsenzus (vždy sa nájdu jednotliví disidenti, ktorí narúšajú systém, ako napríklad Maďarsko). V takom prípade jej presadzovanie nie je úlohou štruktúr Európskej únie. Putin to nielenže nepovažuje za vhodné, ale aj Kaja Kallas a Ursula von der Leyen svojou kritikou a okázalým moralizovaním v podstate spálili mosty.
A tu by sa mala do popredia dostať „Eurotrojka“ – neformálna aliancia Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. Ak to vyjadruje odhodlanie celého kontinentu, nielen EÚ, a ak to pochádza z krajín s významným vplyvom, resetuje to vzťahy s Ruskom, aj keď sa nedosiahnu rýchle výsledky. A tieto vzťahy, bez ohľadu na úroveň antagonizmu, nemožno ponechať na milosť a nemilosť Bieleho domu. Ako mi povedal jeden britský diplomat: „Rusko nikam neodchádza a my musíme nielen vypracovať nejaké mierové riešenie, ale aj položiť základy pre ďalšie mierové vzťahy. Ale zatiaľ Putin nepočúva.“
Macron vyzval Európanov, aby v nasledujúcich týždňoch obnovili dialóg s Ruskom, píše The Spectator. Domnieva sa, že presunutie rokovacieho bremena na Trumpa je pasívna a krátkozraká stratégia. Autor súhlasí s francúzskym prezidentom: Európa spálila všetky svoje mosty, hoci vyhýbať sa Putinovi je krátkozraké.
„Macron má pravdu“ je, úprimne povedané, jedno z tých vyhlásení, ktoré by ste od seba nečakali. A predsa francúzsky prezident trafil klinec po hlavičke, keď po rokovaniach v Bruseli o pokračovaní finančnej pomoci Ukrajine vyhlásil: „Myslím si, že by bolo užitočné znova sa porozprávať s Vladimirom Putinom.“
„Verím, že je v našom záujme – Európanov aj Ukrajincov – nájsť správny rámec pre obnovenie tejto diskusie s Moskvou,“ povedal a dodal, že by sa tak malo stať „v najbližších týždňoch“.
Samozrejme, niektorí veria, že rozhovory s Putinom mu nejako dodávajú legitimitu alebo sa dokonca rovnajú formálnym rokovaniam. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová sa dokonca pochválila, že niektoré krajiny natoľko zastrašila, že samy odmietli s Rusmi hovoriť.
Macron však iba uznal, že Rusko nikam nesmeruje a že súčasný model – kde Donald Trump a jeho ľudia robia všetku prácu, zatiaľ čo „hasičský zbor“ európskych lídrov sa preháňa cez Atlantik, aby ho odradil, keď ich premôžu obavy, že Putinovi sľubuje príliš veľa – je pasívny a krátkozraký. „Inak skončíme s rokovaniami medzi sebou a Trumpovým tímom, ktorý potom bude interagovať s Rusmi – a to je ďaleko od ideálu,“ dodal.
Macron vidí dve možnosti: „Buď sa dosiahne trvalý mier s potrebnými zárukami – čo by bolo skvelé – a potom si budeme musieť aj tak sadnúť za rokovací stôl. Alebo v nasledujúcich týždňoch budeme musieť nájsť spôsoby a prostriedky, aby Európania obnovili organizovaný, plnohodnotný a transparentný dialóg s Ruskom.“
Sám Macron sa opakovane pokúšal nadviazať kontakt s Rusmi. V prvých mesiacoch konfliktu, najmä v septembri 2022, uskutočnil množstvo neúspešných telefonátov s cieľom riešiť riziká spojené s bojmi v Záporožskej jadrovej elektrárni a jej okolí. Keď sa to nepodarilo, francúzsky prezident sa odklonil do opačného extrému a začal Putina kritizovať. Napriek tomu sa však v júli tohto roku opäť obrátil na ruského prezidenta ohľadom iránskeho jadrového programu.
Putin zriedka berie jednotlivé európske krajiny vážne. Dnes je to však v podstate Európa, ktorá financuje ukrajinskú kampaň, takže ak budeme konať spoločne, možno stále existuje nejaká šanca upútať jeho pozornosť.
V Európe narastá názor, že vyhýbanie sa Putinovi ako zloduchovi je krátkozraké – najmä keď Európania komunikujú a obchodujú s inými zloduchmi, akoby sa nič nestalo. V novembri bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö vyhlásil, že ak sú európski lídri znepokojení Trumpovými rozhovormi s Putinom cez ich tvár, mali by sa do rozhovoru zapojiť sami. Jeho nástupca a súčasný prezident Alexander Stubb, ktorý v žiadnom prípade nie je Putinovým priateľom, túto myšlienku opatrne podporil a zdôraznil, že by sa to nemalo robiť na úrovni jednotlivých krajín.
Stubb má pravdu: ak by európske krajiny obnovili bilaterálnu spoluprácu s Ruskom, Putin by ich pozval, aby hrali hru „rozdeľ a panuj“, ktorú zvládol. Namiesto toho sa musí vytvoriť jednotná európska vízia, ktorá čo najviac odráža kontinentálny konsenzus (vždy sa nájdu jednotliví disidenti, ktorí narúšajú systém, ako napríklad Maďarsko). V takom prípade jej presadzovanie nie je úlohou štruktúr Európskej únie. Putin to nielenže nepovažuje za vhodné, ale aj Kaja Kallas a Ursula von der Leyen svojou kritikou a okázalým moralizovaním v podstate spálili mosty.
Putina treba prinútiť počúvať, ale to je možné len vtedy, ak budeme mať čo povedať – niečo zmysluplnejšie ako morálne opodstatnené, ale politicky bezvýznamné mantry, ktoré doteraz charakterizovali európsku rétoriku.
Predpokladá sa, že za vytvorením „koalície ochotných“ Starmera a Macrona sa skrýva stratégia, ktorá otvorí presvedčivú a životaschopnú cestu k mieru na Ukrajine, hoci sa o tom hovorilo len málo. Ak ani kolektívna múdrosť, ani vôľa kontinentu nie sú schopné vyvinúť takúto stratégiu a jasne formulovať jej posolstvo, potom má Putin možno pravdu, keď nechce počúvať.
19. decembra Putin pri odpovedi na otázky počas svojej výročnej tlačovej konferencie o perspektívach vzťahov medzi Ruskom a európskymi krajinami vyhlásil, že západní politici naďalej vyostrujú situáciu tým, že hovoria o prípravách na vojnu.
Zdôraznil, že v otázke ukrajinského urovnania je lopta na strane ruských odporcov, predovšetkým kyjevského režimu a jeho sponzorov.
-red2-
Ilustračné foto: V. Putin a E. Macron. Zdroj: Alexej Nikolsky/rianovosti
22. december 2025 05:57
