Na rokovaniach Rusko pohrozilo Ukrajine „večnou vojnou“ v štýle cára Petra Veľkého
Rusko počas piatkových priamych rokovaní v tureckom Istanbule pohrozilo Ukrajine „večnou vojnou“, informoval stanicu Sky News zdroj z ukrajinskej delegácie, píše agentúra a správu vydal aj portál televízie ta3
Zdroj tvrdí, že Rusi neboli pripravení hovoriť o technických detailoch prímeria na Ukrajine a čakali na schválenie zo strany svojich nadriadených.
Agentúra Reuters ešte pred informáciou britskej stanice s odvolaním sa na svoj zdroj uviedla, že Rusko na rokovaniach predložilo neprijateľné požiadavky. Zdroj vo vyjadrení pre Reuters konštatoval, že požiadavky Ruska sú „odtrhnuté od reality a ďaleko presahujú všetko, o čom sa predtým rokovalo.“
Ako Peter I.
Spravodajský server Meduza neskôr doplnil informácie z príspevkov novinára magazínu The Economist.
„Nechceme vojnu, ale sme pripravení bojovať ešte rok, dva, tri – tak dlho, ako bude treba. So Švédskom sme (za cára Petra I. Veľkého) bojovali 21 rokov. A ako dlho ste pripravení bojovať vy?“ opýtal sa podľa neho šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij Ukrajincov.
Rusko podľa Carrolla vyhrážalo Ukrajine okupáciou Sumskej a Charkovskej oblasti, ktoré ležia na severovýchode krajiny, a požadovalo, aby Ukrajina stiahla svoje jednotky z celého územia štyroch regiónov, ktoré Rusko čiastočne okupuje a ktoré Moskva vyhlásila za pripojené k Ruskej federácii.
Ukrajinské zdroje podľa Meduzu uviedli, že Rusko tiež požadovalo, aby Kyjev uznal ruskú anexiu Krymu. Naopak, 30 dní prímeria, ktoré presadzovala ukrajinská strana, ruská delegácia odmietla.
Na cára Petra I. ako na vládcu, ktorý z Ruska urobil svetovú veľmoc, sa opakovane odvolával Putin po rozpútaní vojny proti Ukrajine. Napríklad v júni 2022 pri stretnutí s mladými podnikateľmi na moskovskom výstavisku VDNCH pripomenul, že Peter viedol severnú vojnu 21 rokov, pričom „nič neodtrhol“ od Švédska, ale „vracal (územie) a posilňoval“ Rusko.
„Súdiac podľa všetkého je aj naším údelom navracať a upevňovať,“ povedal ruský prezident, na ktorého rozkaz ruské vojská zaútočili na susednú krajinu, a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Akékoľvek prejavy nesúhlasu s vojnou ruské úrady rezolútne potláčajú.
Dve hodiny, jedna malá dohoda
Piatkové rusko-ukrajinské priame rokovania v Istanbule sa skončili po necelých dvoch hodinách. Strany sa počas rokovaní dohodli na výmene po 1 000 vojnových zajatcoch. Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij vyhlásil, že Rusko je spokojné s rozhovormi a je pripravené pokračovať v kontaktoch.
Delegácie sa dohodli aj na tom, že „každá strana predstaví svoju víziu možného budúceho prímeria a podrobne ju rozpracuje,“ uviedol hlavný ruský vyjednávač.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po konci týchto prvých priamych rokovaní po troch rokoch telefonoval v piatok s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Šéf Bieleho domu sa od januárového návratu do prezidentskej funkcie usiluje o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej ruskej vojny na Ukrajine.
Spoločne so Zelenským telefonovali Trumpovi aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, premiéri Británie a Poľska Keir Starmer a Donald Tusk a nemecký kancelár Friedrich Merz.
-red3-
Ilustračné foto: Vasilij Igorevič Nesterenko, Triumf ruského námorníctva/obraz
17. máj 2025 05:54
