„Nejde to správnym smerom“. Trump sa hnevá na Putina a hrozí clami na ruskú ropu

Americký prezident Donald Trump v rozhovore s televíziou NBC News povedal, že je veľmi nahnevaný na ruského prezidenta Vladimira Putina za jeho slová o legitimite a budúcnosti ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského. Rusku pohrozil tvrdými opatreniami týkajúcimi sa ropy, ak sa nezastaví krviprelievanie na Ukrajine. Informuje portál televízie ta3

„Ak Rusko a ja nebudeme schopní dosiahnuť dohodu na zastavení krviprelievania na Ukrajine a ja si budem myslieť, že je to ruská chyba… tak uvalím sekundárne clá na ropu, na všetku ropu z Ruska,“ uviedol Trump.

Výška ciel by sa podľa neho pohybovala od 25 do 50 percent. „To by znamenalo, že ak kupujete ropu z Ruska, nemôžete v Spojených štátoch podnikať,“ doplnil.

To, že je na Putina „veľmi nahnevaný“ a „naštvaný“, povedal Trump v súvislosti s návrhom ruského prezidenta na zavedenie prechodnej správy Ukrajiny pod záštitou OSN, ktorá by umožnila usporiadanie demokratických prezidentských volieb v krajine, a tým pádom viedla ku koncu Zelenského vo funkcii. Podľa Trumpa takéto komentáre „nejdú správnym smerom“.

Zároveň však americký prezident podotkol, že má s Putinom veľmi dobrý vzťah, takže sa jeho hnev môže rýchlo rozplynúť, ak ruská hlava štátu urobí, čo je správne. V nadchádzajúcom týždni by spolu obaja politici mali znovu hovoriť.

Trump sa snaží sprostredkovať prímerie vo vojne, ktorú začalo Rusko a ktorá už trvá vyše troch rokov. Napriek ruskému záväzku neútočiť na energetiku a infraštruktúru Ukrajiny ale útoky naďalej pokračujú, Moskva a Kyjev sa z útokov obviňujú navzájom.

Vyhrážky Iránu

V tom istom rozhovore Trump pohrozil Iránu bombardovaním a sekundárnymi clami na iránsku ropu, ak Teherán nebude súhlasiť s novou jadrovou dohodou.

„Ak dohodu neuzavrú, bude bombardovanie. Bude to bombardovanie, aké nikdy predtým nevideli,“ povedal Trump.

Trump dal tento mesiac Iránu na dosiahnutie dohody dvojmesačné ultimátum. Irán dnes uviedol, že priame rokovania so Spojenými štátmi odmieta, je však otvorený nepriamemu vyjednávaniu.

Iránsky prezident Masúd Pezeškján dnes podľa agentúry AP uviedol, že Teherán sa nebráni nepriamym rokovaniam s USA. „Hoci boli možnosť priamych rokovaní medzi oboma stranami v tejto odpovedi odmietnuté, zdôraznili sme, že cesta k nepriamym rokovaniam zostáva otvorená,“ uviedol Pezeškján k reakcii Iránu na Trumpovo ultimátum.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí vo štvrtok uviedol, že Teherán svoju odpoveď Washingtonu zaslal prostredníctvom Ománu.

„Oficiálna odpoveď zahŕňa list, v ktorom sú plne vysvetlené naše stanoviská k súčasnej situácii a listu pána Trumpa,“ povedal vo štvrtok Arakčí.

„Naším postojom je aj naďalej neviesť priame rozhovory (so Spojenými štátmi), kým je na nás vyvíjaný maximálny tlak a je nám vojensky vyhrážané,“ poznamenal tiež podľa štátnej agentúry IRNA.

Trump v rozhovore s NBC k rokovaniam s Teheránom uviedol, že americkí a iránski predstavitelia spolu „hovoria“.

Od pôvodnej dohody z roku 2015, ktorá mala obmedziť iránsky jadrový program výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií, Trump v roku 2018 za svojho prvého prezidentského mandátu odstúpil.

Irán neskôr prestal dohodu dodržiavať a začal obohacovať urán na úroveň, ktorá ho približuje k možnej výrobe jadrovej zbrane. Teherán napriek tomu dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely.

Za Signalgate nebudú padať hlavy

Trump tiež uviedol, že nemieni odvolať z funkcie žiadneho z účastníkov skupinového četu v sieti Signal, kde diskutovali o úderoch na jemenských povstalcov. Do diskusie bol prizvaný aj šéfredaktor amerického mesačníka The Atlantic Jeffrey Goldberg.

Magazín Politico pritom – s odvolaním sa na dva zdroje – informoval, že viceprezident J.D. Vance, personálna šéfka Bieleho domu Susie Wilesová a vysokopostavený úradník Sergio Gor Trumpovi odporučili, aby prepustil poradcu pre národnú bezpečnosť Mika Walza, ktorý priznal svoju zodpovednosť za vytvorenie tejto četovacej skupiny.

Podľa zdrojov Politica Trump síce súhlasil, že „Walz to pokazil“, ale rozhodol sa ho neodvolať, aby takto zabránil „víťazstvu“ liberálnych médií a predstaviteľov Demokratickej strany, ktorí ostro kritizovali únik vysokocitlivých informácií a Trumpov tím.

Zdroje magazínu Politico konštatovali, že výsledkom je, že Walz je stále vo funkcii, ale „neznamená to, že je v bezpečí“. Politico totiž tvrdí, že v Bielom dome sú ľudia, ktorí sú s Walzom nespokojní a veria, že svoj post opustí, aj keď neskôr.

Šéfredaktor mesačníka The Atlantic Jeffrey Goldberg zverejnil 24. marca informáciu, že bol pridaný do skupinového četu v sieti Signal, v ktorom predstavitelia Bieleho domu diskutovali o pozíciách húsíjských povstalcov v Jemene.

Na tomto rozhovore sa zúčastnilo 18 ľudí vrátane viceprezidenta Vancea, ministra obrany Peta Hegsetha, osobitného vyslanca pre Blízky východ Steva Witkoffa, poradcu pre národnú bezpečnosť Mika Walza a ministra zahraničných vecí Marca Rubia.

V nasledujúcich dňoch museli predstavitelia Trumpovej administratívy v Senáte odpovedať na otázky poslancov za Demokratickú stranu a vysvetľovať, o akých plánoch sa v čete hovorilo a či boli americkí vojaci na misii na Blízkom východe v ohrození.

Walz prevzal zodpovednosť za vytvorenie četu, no zároveň trval na tom, že Goldberg nebol na jeho zozname kontaktov.

The Atlantic neskôr zverejnil všetky screenshoty četovej korešpondencie, ktorá zahŕňala časy vzletov amerických stíhačiek F-18, bezpilotných lietadiel a rakiet Tomahawk vypustených na ciele v Jemene.

Prezidentom aj tretíkrát?

Trump v rozhovore s NBC News takisto uviedol, že nežartuje ohľadom možnosti uchádzať sa o tretie funkčné obdobie, čo zakazuje americká ústava. Na podobné úvahy je ale podľa neho zatiaľ skoro, teraz sa chce sústrediť na súčasný mandát.

Podľa 22. dodatku ústavy Spojených štátov môžu americkí prezidenti zastávať iba dve štvorročné funkčné obdobia, či už idú po sebe, alebo nie.

Trump od januára vykonáva druhý prezidentský mandát, predtým zastával funkciu hlavy štátu v rokoch 2017 až 2021.

„Nežartujem,“ odpovedal Trump v rozhovore s NBC News na otázku, či sa bude snažiť uchádzať o tretie funkčné obdobie. „Existujú spôsoby, ako to urobiť,“ dodal s tým, že veľa ľudí ho žiada, aby o tretie obdobie v Bielom dome usiloval.

Jeden z možných scenárov je podľa neho ten, kedy by súčasný viceprezident J. D. Vance kandidoval na prezidenta a potom túto funkciu prenechal Trumpovi. Ďalšie metódy vedúce k jeho zotrvaniu v Bielom dome aj po roku 2029 odmietol komentovať.

Zmena americkej ústavy, ktorá by zrušila obmedzenia dvoch funkčných období, by bola nesmierne ťažká a vyžadovala by buď dve tretiny hlasov Kongresu, alebo dve tretiny štátov, ktoré by súhlasili so zvolaním ústavného konventu, ktorý by zmeny navrhol. Oba spôsoby by potom vyžadovali ratifikáciu tromi štvrtinami štátov, pripomína stanica NBC.

-red3-

Ilustračné foto: V. Purin a D. Trump. Zdroj: ta3/video/screenshot

31. marec 2025    05:56