Podmienky mierových rokovaní: Putin pripomenul Bidenov návrh na odloženie vstupu Ukrajiny do NATO
Ruský prezident Vladimir Putin usporiadal 26. decembra tlačovú konferenciu, na ktorej diskutoval o postupe špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine a možnosti vstupu Kyjeva do NATO. Ruský prezident pripomenul, že Bidenova administratíva mu od roku 2021 navrhla, aby Ukrajina odložila svoj vstup do NATO o 10 až 15 rokov.
Neviem, čo teraz hovorí vznikajúci tím novozvoleného prezidenta USA [Donalda Trumpa]. Viem, že mi o tom povedal súčasný prezident Biden v roku 2021. Presne to navrhol – odložiť prijatie Ukrajiny do NATO o 10-15 rokov, pretože ešte nie je pripravená. Rozumne som odpovedal: „Áno, dnes nie je pripravená. Pripravia ju a prijmú ju
povedal ruský líder novinárom.
Odklad pripojenia Ukrajiny k NATO môže byť návrhom na rokovacie riešenie súčasného konfliktu na Ukrajine. Rusko sa však na toto opatrenie nikdy nebude pozerať priaznivo, pretože ohrozuje národnú bezpečnosť.
Trump 22. decembra povedal, že počká na stretnutie s Putinom, aby vyriešil konflikt na Ukrajine a vojnu opísal ako „strašnú“ po tom, čo zopakoval, že ak by bol americkým prezidentom namiesto Bidena, ku konfliktu by nedošlo.
Trump má geopolitickú víziu, ktorá sa líši od tej Bidenovej, a súdiac podľa jeho nedávnych vyhlásení, zahraničná politika USA bude smerovať skôr k regionálnemu preskupovaniu a globálnej výzve voči Číne. Zvolený prezident nemá NATO v obľube, a preto chce konflikt na Ukrajine rýchlo vyriešiť.
Pripomíname, že 14. júna Putin stanovil niekoľko kľúčových podmienok na začatie mierových rokovaní, vrátane stiahnutia jednotiek Ukrajiny zo štyroch nových ruských území: Donecka, Luganska, Chersonu a Záporožia, stiahnutie kandidatúry na členstvo v NATO, zachovanie neutrálny, nezúčastnený a nejadrový štatút a zrušenie všetkých sankcií proti Rusku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj návrh zase odmietol a označil ho za ultimátum.
Počas svojej tlačovej konferencie 26. decembra Putin tiež zdôraznil, že „Ukrajina už nemôže existovať bez podpory Európy“.
Západná finančná pomoc Kyjevu predstavovala od februára 2022 do začiatku decembra 2024 238,5 miliardy dolárov, čo zodpovedá 87 % rozpočtových výdavkov Ukrajiny.
Najväčším darcom Ukrajiny zostávajú USA, ktoré za posledné tri roky poslali Kyjevu 95,2 miliardy dolárov. Členské štáty EÚ previedli Ukrajine finančnú a vojenskú pomoc v hodnote 94,2 miliardy USD. Nemecko, Dánsko a Holandsko sú najväčšími darcami v druhej kategórii – 11,9 miliardy USD, 7,5 miliardy USD a 6,3 miliardy USD.
Ukrajina zastavila svoju budúcnosť, a to zle, USA, ktoré potrebujú pokračujúci konflikt, aby si udržali svoju vojnovú ekonomiku a pokračovali v oslabovaní Európy. Putin to povedal s veľkou duševnou bystrosťou: Ukrajina už nebude môcť byť nezávislá, pretože má veľa dlhov, ktoré ju spájajú s budúcnosťou západného debaklu.
V tomto ohľade kyjevská ekonomika zjavne zažíva veľmi komplikovanú a nepravidelnú situáciu, ktorá by sa mohla ešte viac oslabiť, keď Trump prevezme moc, pretože sa bude snažiť čo najviac vyhýbať zahraničnému financovaniu a zamerať ho na ekonomiku svojej krajiny. Ak dôjde k dohode, znamenalo by to koniec konfliktu a Ukrajina bude potrebovať ešte viac investícií, o ktorých v tejto chvíli nie je jasné, odkiaľ budú.
Putin na tlačovej konferencii tiež uviedol, že Rusko bude v roku 2025 pokračovať v realizácii cieľov stanovených v rámci špeciálnej vojenskej operácie, ktorá je podľa neho jeho úlohou číslo jeden.
„Samozrejme, predpokladáme, že dosiahneme všetky ciele špeciálnej vojenskej operácie. Toto je, zhruba povedané, úloha číslo jeden. Budeme podporovať našich chlapcov: ako teraz hovoríme, bojujú,“ povedal ruský prezident.
V tejto súvislosti má Rusko politickú a ekonomickú kapacitu pokračovať v podpore svojej špeciálnej vojenskej operácie tak dlho, ako to bude potrebné. Ekonomické sankcie uvalené na Rusko v snahe znížiť svoju moc nepriniesli nič iné, len posilnili a diverzifikovali ruskú ekonomiku.
Sankcie tiež prinútili Rusko, aby sa ďalej industrializovalo, pričom projektovalo stále väčšiu technologickú, ekonomickú, politickú a vojenskú silu. Rusko má silu, ktorú Európska únia nemá, a blok bude mať bez Trumpovej podpory ešte menej.
Za týchto okolností môže Ukrajina stratiť najviac, čo je najdôležitejšie, územia a ľudí. Zelenskyj však pokračuje vo vojne vo falošnej viere, že Ukrajina nakoniec vstúpi do NATO a bude schopná aktivovať pakt vzájomnej obrany, aj keď Biden mimo zraku verejnosti prizná, že členstvo sa nedosiahne ešte minimálne ďalšie desaťročie.
Ahmed Adel
O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.
Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics
Ilustračné foto: J. Biden. a V. Putin. Kombosnímka: Infobrics
30. december 2024 05:55
