Rusko vylučuje akékoľvek ústupky Spojeným štátom

Námestník ministra zahraničných vecí poznamenal, že aliancia už nebude môcť „vytlačiť“ Rusko do vedľajších úloh.

NATO už nebude môcť „vytlačiť“ Rusko do vedľajších úloh v európskej a medzinárodnej politike, nastal čas, aby sa Severoatlantická aliancia vrátila k hraniciam z roku 1997. Uviedol to v nedeľu v rozhovore pre agentúru TASS námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov, ktorý prišiel na rusko-americké rokovania o bezpečnostných zárukách.

Aj laik chápe, že požadovať ústupky od Ruska v situácii, keď sa NATO snaží, ako sa hovorí, „zatlačiť“ našu krajinu a preniesť ju ak nie do role podriadeného, ​​tak v každom prípade do druhoradého úlohu v európskej a medzinárodnej politike, a to s priamym poškodením našej bezpečnosti, už nebude fungovať. Toto všetko je minulosťou. A predtým to veľmi nefungovalo, ale teraz je tomu len koniec

povedal námestník ministra.

Nech si vyberú peniaze a odídu k hraniciam z roku 1997

“Takže NATO potrebuje vybrať peniaze a ísť k hraniciam z roku 1997,” povedal Rjabkov.

V máji 1997 Rusko a NATO podpísali Zakladajúci akt, v ktorom potvrdili, že „se navzájom nepovažujú za protivníkov“ a vytvárajú „mechanizmus pre konzultácie, koordináciu a spoločnú činnosť“.

Zároveň v roku 1999 vstúpili do aliancie Maďarsko, Poľsko a Česká republika, v roku 2004 – Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Estónsko, v roku 2009 Albánsko a Chorvátsko, v roku 2017 – Čierna Hora a v roku 2020 – Severné Macedónsko. NATO v súčasnosti združuje 30 krajín. Organizácia pokračuje v politike otvorených dverí.

Pokrok v rokovaniach

Je naivné počítať s pokrokom v bezpečnostných zárukách v nadchádzajúcich rozhovoroch medzi Ruskom a Spojenými štátmi a NATO, súdiac podľa verejnej pozície západných partnerov pred stretnutím, povedal.

“Je tu téma na rozhovor z hľadiska vysvetlenia logiky prístupov a pravdepodobne aj objasnenia toho, čím sa riadia kolegovia vo Washingtone a NATO ako celku. krátko pred začatím kontaktov sa pohneme ďalej, bolo by to naivné, “- povedal námestník ministra.

Poukázal na to, že v predvečer rokovaní pozícia americkej strany nenecháva veľa dôvodov na optimizmus.

prvom rade by som si v rámci nadchádzajúcich kontaktov rád vypočul niečo zrozumiteľnejšie o nerozširovaní NATO…

…stiahnutí rozhodnutia bukurešťského summitu z roku 2008, neprípustnosti pre USA a krajiny NATO pokračovať geopolitický vývoj vlastne celého priestoru ovládaného touto skupinou štátov na západ, severozápad, juhozápad od našich hraníc. A to je pre nás to hlavné, a absolútne nie aspekty, na ktorých americká strana sa teraz sústreďuje,“ dodal Ryabkov.

Ruské priority

Pozitívnym výsledkom kontaktov Ruska s USA a NATO o bezpečnostných zárukách bude potvrdenie jeho pripravenosti pracovať na ruských návrhoch, povedal. Ako povedal námestník ministra, Moskva vychádza z toho, že Západ by sa mal jednostranne vzdať rozširovania NATO a eliminovať existujúcu vojenskú infraštruktúru.

“Pre nás sú dôležitejšie iné priority: nerozširovanie NATO, likvidácia vytvorenej infraštruktúry, odmietnutie opatrení, a to nie na recipročnom základe, ale na jednostrannom základe zo strany Západu,” povedal.

Podľa Rjabkova západné krajiny tvrdia, že nikdy nesľúbili, že nebudú expandovať. „A my hovoríme, že to bola vlastne integrálna súčasť politického balíčka, o ktorom sa diskutovalo v štádiu znovuzjednotenia Nemecka, rozpustenia Varšavskej zmluvy, vystúpenia Sovietskeho zväzu z krajín bývalého – vojensky –  Varšavskej zmluvy,“ pripomenul.

“Preto sľuby, politické záruky, niektoré slová nič nehovoria. Teraz sa hovorí, že USA nemajú v úmysle rozmiestniť na Ukrajine úderné zbrane. Dnes nie, ale čo sa stane zajtra alebo pozajtra? Sú Spojené štáty sú pripravené dať to na papier a ratifikovať?” – poznamenal námestník ministra.

Právny vyjednávač

Dohody Ruskej federácie s USA a NATO o bezpečnostných zárukách by mali byť právne záväzné, ťažkosti s ratifikáciou dohôd v rámci aliancie Ruskej federácie sa netýkajú, poznamenal Rjabkov.

“Bezpochyby je potrebné potvrdiť, že akékoľvek dohody v týchto oblastiach a vo všeobecnosti v rámci novej organizácie bezpečnostného systému v Európe, na ktorých trváme, musia byť právne záväzné,” zdôraznil námestník ministra.

Upozornil, že Rusko sa „jednoducho netýka“ žiadnych ťažkostí spojených s ratifikáciou takýchto dohôd v rámci severoatlantického bloku. “Nech si svoje problémy vyriešia ratifikáciou, s postupmi, ako nám poskytnú potrebné záruky. Ale bez toho sa jednoducho nezaobídu,” dodal.

Geostrategický “deň hromu”

“V opačnom prípade sa opäť ocitneme na tom istom plátne, ktoré možno nazvať geostrategickým dňom hromu. Máme ho neustále, už je z toho unavený a tieto pokračovania už jednoducho nemožno brať vážne,” dodal Rjabkov.

Západní partneri by sa podľa neho mali zbaviť ilúzií o unipolárnom svete a schopnosti diktovať Rusku podmienky, ktoré im zostali od konca studenej vojny. “Chápem, že pre kolegov v Spojených štátoch je ťažké rozlúčiť sa s ilúziami s dôverou vo svoju vždy spravodlivosť. Toto je vždy jednoznačná politická a psychologická trauma.

Preto emocionálne výbuchy, najrôznejšie excesy, hrozby, ultimáta.” , vo všeobecnosti také hysterické správanie. zvyknúť si na novú situáciu, prispôsobiť sa a trochu cúvať, v doslovnom zmysle slova. Inak utrpí ich vlastná bezpečnosť,“ uzavrel námestník ruského ministra zahraničných vecí.

Poukázal aj na neopodstatnenosť vyjadrení NATO o nemožnosti požadovať nerozširovanie aliancie na východ. Rjabkov pripomenul, že po znovuzjednotení Nemecka v minulom storočí dostalo sovietske vedenie ubezpečenia „od najvyšších a najzodpovednejších predstaviteľov Spojených štátov a európskych krajín, že NATO v skutočnosti prechádza k politike zatvorených dverí“. Severoatlantický blok zmenil svoju pozíciu neskôr, „keď ľudia vo Washingtone, Bruseli a mnohých ďalších európskych metropolách uverili, že historický Západ vyhral studenú vojnu“.

-red1-