Ilustračné foto: Pixabay
Hroziaca energetická kríza znovu rozprúdila v Nemecku diskusiu, či je múdre odstaviť posledné tri jadrové elektrárne v krajine. Dokonca aj členovia vládnej koalície tvrdia, že predĺženie ich prevádzky už nie je tabu. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Nemecká vláda začiatkom týždňa uviedla, že počká na výsledok nového “záťažového testu” národnej elektrickej siete, kým rozhodne, či do konca roka dodrží dlho sľubované odstavenie jadrových reaktorov.
Výsledky budú známe v najbližších týždňoch a mohli by znamenať kľúčový moment pre najväčšiu európsku ekonomiku, kde sa domácnosti a podniky pripravujú na náročnú zimu.
Vojna na Ukrajine viedla k zdraženiu energií. Rusko pritom ďalej stláča dodávky plynu do Európy, čím marí snahy Nemecka naplniť zásobníky pred príchodom chladného počasia a zvyšuje vyhliadky na núdzové opatrenia na úsporu energie.
To je dramaticky iný obraz ako na začiatku tohto roka, keď prvý záťažový test v marci zistil, že zvyšné jadrové elektrárne v Nemecku nie sú potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti. Po tejto správe vláda oznámila, že elektrárne budú vypnuté do 31. decembra.
Nemecko pod vedením vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej sa rozhodlo definitívne skoncovať s jadrovou energetikou po katastrofe v japonskej Fukušime v roku 2011 a tento krok mal širokú podporu verejnosti.
V rámci novej trojkoaličnej vlády kancelára Olafa Scholza jeho sociálni demokrati a ich partneri zo strany zelených dlho argumentovali proti zmene kurzu. Poukazovali pritom na náklady, technické problémy a bezpečnostné obavy pri udržiavaní jadrových elektrární v chode.
Priaznivci ukončenia výroby elektriny z jadra zdôrazňovali tiež, že sa podieľa len približne 6 % na dodávkach elektriny v Nemecku, takže môže len málo prispieť k vyriešeniu hlavného problému, ktorým je nedostatok plynu na vykurovanie.
Ale s rapídnym zhoršovaním energetického výhľadu a potom, ako ruský Gazprom oznámil, že od stredy (27.7.) zníži toky plynu cez životne dôležitý plynovod Nord Stream 1 len na 20 % jeho kapacity, Merkelovej vlastní konzervatívci patria medzi tých, ktorí najhlasnejšie volajú po prehodnotení.
“Predpokladám, že životnosť jadrových elektrární sa koncom roka predĺži,” povedal nedávno opozičný líder Friedrich Merz zo stredopravej CDU pre verejnoprávnu ZDF.
Menší koaličný partner, liberálna FDP, tiež stupňuje tlak na pokračovanie jadrových elektrární.
“Doba ich prevádzky by sa mala predĺžiť do jari 2024,” povedal pre denník Bild člen FDP Michael Kruse. “Musíme využiť všetko, čo môže prispieť k výrobe elektriny. Jadrové elektrárne sú toho súčasťou.”
Katrin Göring-Eckardtová, podpredsedníčka nemeckého parlamentu, naznačila, že nálada sa mení aj v jej Strane zelených, ktorá je proti atómovým elektrárňam už viac ako 40 rokov. Podľa nej by sa nemalo nič vylučovať.
“Ak dôjde k tomu, že budeme mať skutočnú núdzovú situáciu, že nemocnice nebudú môcť fungovať, tak sa o tom musíme porozprávať,” povedala pre verejnoprávnu ARD.
Aj spolupredsedníčka sociálnodemokratickej strany Saskia Eskenová v pondelok (25.7.) povedala, že pokiaľ ide o riešenie energetickej krízy, nemali by existovať žiadne červené čiary.
V bavorskom meste Mníchov miestni predstavitelia z SPD a Zelených naliehali na spolkovú vládu, aby ponechala regionálnu elektráreň Isar 2, jednu z troch zostávajúcich jadrových elektrární, dlhšie v prevádzke.
Starosta Mníchova Dieter Reiter uviedol, že predĺženie jej životnosti by bolo možné uskutočniť tak, že elektráreň nebude fungovať na plný výkon, čo umožní, aby jadrové palivové tyče vydržali dlhšie.
Ak by Nemecko upustilo od ukončenia svojho jadrového programu, nebol by to prvý obrat v energetickej politike vlády od začiatku ukrajinskej vojny. Nedávno sa napríklad rozhodlo reštartovať zakonzervované uhoľné elektrárne s cieľom ušetriť plyn.
Minister hospodárstva Robert Habeck ale trvá na tom, že Nemecko je naďalej odhodlané presadzovať prechod na obnoviteľné zdroje energie a je stále na dobrej ceste k postupnému vyradeniu vysoko znečisťujúceho uhlia do roku 2030.
-red2-
