Bez rozšírenia EÚEurópska únia sa musí zväčšiť, inak riskuje, že bude čeliť „novej železnej opone“ pozdĺž jej východného krídla, povedal predseda Európskej rady Charles Michel v pondelok, keď si blok pripomína 20 rokov od svojho najväčšieho rozšírenia, informuje portál Euronews.
„Rozšírenie je životne dôležité pre budúcnosť EÚ, pretože bez rozšírenia [existuje] riziko pre novú železnú oponu,“ povedal Michel v rozhovore s vybranou skupinou novinárov.
„Bolo by mimoriadne nebezpečné, keby ste mali nestabilné susedstvo s nedostatočnou prosperitou alebo nedostatočným ekonomickým rozvojom. To sú naše spoločné záujmy – kandidátskych krajín a EÚ – napredovať, zrýchľovať sa,“ dodal.
Jeho ostré varovanie prichádza v deň výročia takzvaného rozšírenia veľkého tresku v roku 2004, keď desať krajín – vrátane siedmich bývalých sovietskych republík alebo satelitných štátov – získalo členstvo v EÚ.
Keby nebolo tejto historickej expanzie, EÚ by v súčasnej podobe bola rozdelená „de facto železnou oponou“, povedal Michel, čo znamená, že tieto krajiny na východnej strane by boli terčom „politických a intelektuálnych pokusov Kremľa“. obsadiť ich“.
Deväť krajín z východnej Európy a západného Balkánu v súčasnosti čaká na to, aby sa stali plnohodnotnými členmi EÚ. Proces vstupu do bloku je notoricky dlhý a zložitý, pričom kandidátske krajiny musia splniť náročné požiadavky EÚ vrátane významných súdnych a ústavných reforiem.
Nevyprovokovaná ruská invázia na Ukrajinu vniesla nový impulz do nečinnej politiky rozširovania EÚ, pokusy o urýchlenie prístupového procesu však môžu byť zmarené, hoci skeptickejšie členské štáty.
Kritici tvrdia, že dlhé prieťahy v integrácii kandidátskych krajín vyvolávajú voči Bruselu pocit podráždenia.
Vlani v decembri maďarský prezident Viktor Orbán, ktorého vláda bude od júla šesťmesačné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, pohrozil, že osamotene zastaví začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou uplatnením práva veta.
Michel však bagatelizoval špekulácie, že maďarské predsedníctvo v kombinácii s polarizovanejšími povolebnými obdobiami do Európskeho parlamentu by mohlo ešte viac zmariť cestu kandidátskych krajín k členstvu.
„Som veľmi presvedčený, že ďalší inštitucionálny cyklus bude príležitosťou na opätovné potvrdenie našej spoločnej politickej vôle, rozšíriť sa,“ povedal Michel.
Na otázku, či by maďarská vláda mohla ešte viac vykoľajiť pristúpenie Ukrajiny vylúčením otázky rozširovania z programu Rady, Michel odpovedal: „Vôbec nie som nervózny.“
„Som presvedčený, pretože mám pocit, že lídri – teda veľká väčšina z nich – sú absolútne presvedčení, že je to dôležité pre budúcnosť,“ povedal tiež.
Michel sa domnieva, že takzvaná „konštruktívna abstinencia“ – ktorú Orbán notoricky použil vlani v decembri, keď opustil miestnosť, keď jeho kolegovia 26 lídrov schválili otvorenie prístupových rokovaní Ukrajiny do EÚ – by mohla byť záchrannou sieťou pre podobné rozhodnutia v budúcnosti.
Ukrajina potrebuje „špecifický prechod“
Možná integrácia Ukrajiny – vojnou postihnutej krajiny, ktorej HDP na obyvateľa je trikrát menší ako HDP Bulharska, najmenšej ekonomiky EÚ – vyvoláva obavy, že pristúpenie Kyjeva by destabilizovalo rozpočtovú štruktúru bloku a znamenalo by to, že mnohé krajiny EÚ by prešli z čistého zisku. čistým prispievateľom.
Nedávna správa think-tanku Bruegel vyčíslila účet za vstup vojnou zničenej krajiny do EÚ na statných 110 až 136 miliárd eur počas siedmich rokov.
Michel hovorí, že na zmiernenie potenciálneho zásahu vstupu Ukrajiny do ekonomiky EÚ by krajina potrebovala „špecifickú transformáciu“ založenú na modeli, ktorý v súčasnosti nie je „v systéme“, v neposlednom rade kvôli potenciálnym nákladom na jej povojnovú obnovu. .
Michel tiež uviedol, že ďalšie krajiny, ktoré sú užšie napojené na ekonomiku bloku, by mohli byť prijaté za členov EÚ do konca tohto desaťročia. Prezident už skôr povedal, že EÚ musí urobiť svoju domácu úlohu – vrátane implementácie potrebných reforiem – aby bola pripravená na rozšírenie najneskôr do roku 2030.
Vyzval blok, aby sa „nebál“ integrácie Ukrajiny, pričom tvrdil, že krajina bude atraktívnym miestom pre investície v rámci jednotného trhu.
-red3-
Ilustračné foto: Ch. Michel. Zdroj: Euronews/video/screenshot
30. apríl 2024 12:00
