Ilustračné foto: A. Napolitano. Zdroj: talskonlaw
„Vláda si vyžaduje predstieranie. Verte, že kráľ je božský, verte, že nemôže urobiť nič zlé, alebo verte, že hlas ľudu je hlasom Božím. Verte, že ľudia majú hlas, alebo verte, že zástupcovia ľudu sú ľudia. Verte, že guvernéri sú služobníkmi ľudu. Verte, že všetci ľudia sú stvorení rovní, alebo verte, že nie sú.“ — Edmund S. Morgan, 1916-2013
Čo ak je skutočným cieľom vlády udržať si vlastnú moc?
Čo ak skutočné páky vládnej moci ťahajú agenti a diplomati a byrokrati a centrálni bankári v zákulisí?
Čo ak zostanú pri moci bez ohľadu na to, kto bude zvolený za prezidenta alebo ktorá politická strana ovláda ktorúkoľvek komoru Kongresu?
Čo ak sú časté verejné prejavy nepriazne medzi republikánmi a demokratmi len fasádou? Čo ak sa obe hlavné politické strany zhodnú na základných otázkach našej doby?
Čo ak sa vedenie oboch politických strán domnieva, že naše práva nie sú prirodzené pre našu ľudskosť, ale sú darom od vlády? Čo ak títo vodcovia veria, že vláda, ktorá dáva ľuďom dary, môže tieto dary zobrať?
Čo ak vedenie oboch strán len na rovinu hovorí tvrdeniam Thomasa Jeffersona v Deklarácii nezávislosti, že všetci ľudia „sú si rovní, že ich Stvoriteľ obdaril určitými neodňateľnými právami, medzi ktoré patria Život, Sloboda a Honba za šťastím“ a že keď vláda útočí na naše prirodzené práva, môžeme to „zmeniť alebo zrušiť“?
Čo ak vedenie oboch strán potichu odmietne tieto myšlienky ako Jeffersonove zastarané úvahy? Čo ak sa Jeffersonove slová dostali do federálneho zákona, ktorý všetci vo vláde prisahali dodržiavať?
Čo ak sa vedenie oboch politických strán domnieva, že ústavná požiadavka spravodlivého procesu nejakým spôsobom dovoľuje matkám najať si lekárov na zabíjanie bábätiek v ich lone zo strachu alebo z pohodlnosti? Čo ak sa vedenie oboch politických strán domnieva, že prezident môže zákonite zo strachu zabiť akéhokoľvek cudzinca, pretože riadny proces je nepríjemnosť?
Čo ak poslední štyria prezidenti – dvaja z každej politickej strany – použili špičkové drony na zabíjanie nevinných ľudí v cudzích krajinách, s ktorými Amerika nebola vo vojne, a tvrdili, že tak urobili legálne, nespoliehajúc sa na vyhlásenie vojny z Kongresu? ale na mylných a tajných argumentoch, ktoré tvrdia, že americkí prezidenti môžu beztrestne zabíjať?
Čo ak ústava vyžaduje vyhlásenie vojny Kongresom alebo riadny proces vždy, keď vláda chce niekoho život, slobodu alebo majetok, či už je to vhodné alebo nie, a či je táto osoba Američanom alebo nie? Čo ak riadny proces znamená spravodlivý proces pred porotou, nie tajne nariadenú vraždu?
Čo ak väčšina členov Kongresu z oboch politických strán verí v večnú vojnu a večný dlh? Čo ak politická trieda verí, že vojna je zdravím štátu? Čo ak vedenie tejto triedy chce vojnu, aby vyvolalo lojalitu svojej základne, otvorilo vrecká daňových poplatníkov a získalo súhlas voličov? Čo ak politická trieda využíva vojnu na obohatenie svojich dobrodincov? Čo ak vláda platí za vojnu zvýšením svojho dlhu?
Čo ak súčasný federálny vládny dlh vo výške 31 biliónov dolárov bol spôsobený pôžičkami na zaplatenie vojen a falošnej prosperity? Čo ak federálna vláda vyzbiera približne 4 bilióny dolárov ročne, ale minie približne 6,8 bilióna dolárov? Čo ak si federál požičia peniaze, aby zaplatil 500 miliárd dolárov na úrokoch ročne?
Čo ak je šialené požičiavať si peniaze na zaplatenie úrokov z požičaných peňazí? Čo ak americkí daňoví poplatníci stále platia úroky z dlhov Woodrowa Wilsona, Franklina D. Roosevelta a každého prezidenta po druhej svetovej vojne?
Čo ak si banky požičali peniaze, ktoré požičiavajú? Čo ak to nebudú môcť splatiť? Čo keby akciový trh kedysi prudko stúpal na peniazoch požičaných za umelo nízke úrokové sadzby?
Čo ak od nás vláda požaduje transparentnosť, ale odmietne byť voči nám transparentná? Čo ak vládni lídri tvrdia, že pracujú pre nás, ale v tichosti uznajú, že pracujeme na vládu?
Čo ak má federálna vláda prístup ku všetkým našim elektronickým komunikáciám, bankovým účtom, lekárskym a právnym záznamom a účtom za služby a kreditné karty? Čo ak o nás vláda vie viac, ako my vieme o nej?
Čo ak federálna vláda zostane pri moci tým, že podplatí štáty hotovosťou, bohatých záchranou, strednú triedu znížením daní a chudobných blahobytom?
Čo ak si vláda myslí, že ústava je falošná a neplatí v zlých časoch? Čo ak si myslí, že dokáže vyliečiť choroby tým, že zdravým vnúti experimentálne lieky? Čo ak zosmiešňuje Listinu práv?
Čo ak vláda, ktorú nám dali Otcovia zakladatelia, potrebovala naše povolenie takmer na všetko? Čo ak dnes potrebujeme povolenie vlády takmer na čokoľvek?
Čo ak v Deň vďakyvzdania naša vďačnosť nie je vláde, ktorá útočí na naše slobody a kradne naše bohatstvo, ale Bohu, ktorý nám dal naše slobody a schopnosť zarábať bohatstvo?
Čo ak je na Deň vďakyvzdania naša vďačnosť za život, slobodu, hľadanie šťastia a uplatňovanie slobodnej vôle a ľudského rozumu? Čo ak sú neoddeliteľnou súčasťou našej ľudskosti napriek útokom vlády na ne?
Čo ak sa sviatok Deň vďakyvzdania stal štvordňovou oázou od nejednotnej vlády, ktorá je slepá voči následkom svojich pôžičiek, zabíjania a útokov na slobodu?
Čo ak sme v Deň vďakyvzdania veľmi vďační za to, že sme slobodné stvorenia stvorené na Boží obraz a podobu?
Čo ak v Deň vďakyvzdania začneme meniť alebo rušiť vládu, či už si to myslíme alebo nie?
Šťastné Vďakyvzdanie.
Andrew P. Napolitano
O autorovi: Andrew P. Napolitano, bývalý sudca Najvyššieho súdu v New Jersey, vydal deväť kníh o ústave USA.
Pôvodným zdrojom tohto článku je New Jersey Herald
