Ilustračné foto: Christine Lagardová, prezidentka ECB. Zdroj: EPA-EFE/RONALD WITTEK. Úprava: SKsprávy
Banka zvýšila úrokovú mieru o pol percentuálneho bodu, očakával sa pritom iba polovičný nárast. Vyššie úrokové sadzby pritom zvyšujú riziko, že niektoré krajiny nebudú schopné refinancovať svoj dlh. Banka však predstavila nový nástroj aj voči fragmentácií eurozóny.
Európska centrálna banka zvýšila úrokovú mieru o pol percentuálneho bodu. Pôvodne sa čakal len polovičný nárast, no Rada guvernérov reagovala na stály rast inflácie, ktorá v eurozóne atakuje deväť percent, vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska, je už dvojciferná. Vyššie úrokové sadzby v spojení s neistou ekonomickou situáciou však zvyšujú riziko, že niektoré krajiny nebudú schopné refinancovať svoj dlh. Hrozí fragmentácia menovej únie.
Zabrániť jej má nový nástroj TPI (Transmission Protection Instrument). Má zaistiť hladkú transmisiu nastavenia menovej politiky vo všetkých krajinách eurozóny. Jednotnosť menovej politiky je podľa Rady guvernérov základným predpokladom schopnosti ECB plniť svoj mandát – udržiavať cenovú stabilitu.
Prečo je to dôležité
Devätnásť krajín eurozóny má síce spoločnú menu, no ich ekonomiky a rozpočtové politiky sú rôzne (napriek nástrojom „koordinácie“ a dohľadu európskych inštitúcií). Od krajín s krehkými verejnými financiami (napríklad vysokým dlhom), či hospodárskymi problémami (silná recesia) môžu investori vyžadovať výrazne vyšší úrok z nového štátneho dlhu.
Jedným z efektov je následné zdraženie úverov v ekonomike: firmy a domácnosti by z nich museli platiť vyšší úrok, čo obmedzí domácu spotrebu, zníži konkurencieschopnosť firiem oproti tým z krajín s nižšou cenou dlhu.
Takýto vývoj znižuje efektívnosť menovej politiky ECB: zvyšovanie úrokovej miery sa neprejaví rovnakým spôsobom v každej z krajín.
V obmedzenej miere sa to deje už teraz. Rozdiel medzi cenou talianskeho a nemeckého dlhu sa za niekoľko mesiacov zvýšil z jedného na dva percentuálne body. Najviac narástol po júnovom zasadnutí ECB, kde banka potvrdila plán zvyšovania úrokových mier.
ECB reagovala oznámením, že pripraví nástroj na zníženie rizika fragmentácie.
Ako to má fungovať
Jeden z nástrojov už ECB používa: výnosy zo splatných dlhopisov v rámci portfólia núdzového pandemického programu nákupu aktív (PEPP) reinvestuje „flexibilným“ spôsobom – teda zameria sa na krajiny, ktoré čelia väčším rizikám. Istina zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci tohto programu bude ďalej reinvestovaná minimálne do konca roka 2024.
Druhým opatrením je nový nástroj nákupu dlhopisov, ktorý by slúžil ako „poistka“. V ideálnom prípade by ho banka nemusela vôbec využiť, už jeho existencia by upokojila finančné trhy a znížila cenu dlhu rizikových krajín.
Prostredníctvom TPI bude môcť Eurosystém nakupovať na sekundárnych trhoch cenné papiere verejného sektora (dlh národných či regionálnych vlád, prípadne agentúr) s maturitou medzi jedným a desiatimi rokmi. V určitých prípadoch bude môcť nakúpiť aj súkromný dlh.
Krajiny, ktorým má TPI pomôcť, budú musieť plniť niekoľko kritérií: plnenie rozpočtových pravidiel, neexistencia nadmernej makroekonomickej nerovnováhy, rozpočtová udržateľnosť. Kondicionalita nebude taká prísna, ako pri tzv. záchranných pôžičkách z eurovalu, no plnenie kritérií bude posudzovať Rada guvernérov. TPI má pomôcť prekonávať vonkajšie šoky, nie riešiť dôsledky štrukturálnych problémov ekonomík.
Článok pôvodne vyšiel na portály Euractiv.sk
