The Economist: Dodávky zbraní na Ukrajinu ponechali USA bezbranné
Ilustračné foto: Dodávky zbraní na Ukrajinu. Archívne foto
Dodávky zbraní na Ukrajinu viedli k devastácii amerických arzenálov a je nepravdepodobné, že budú v blízkej budúcnosti obnovené, uvádza magazín The Economist.
Americký prezident Joe Biden požiadal Kongres o pomoc Ukrajine a ďalším európskym spojencom vo výške 33 miliárd dolárov. Napriek tomu zostáva otvorená otázka, čo môže dať americký vojenský priemysel a ako štáty dopĺňajú svoje vlastné zásoby, píše magazín.
Od roku 2018 Spojené štáty predali alebo darovali Ukrajine niekoľko tisíc zbraní – protitankové strely, potulnú muníciu, drony, húfnice, obrnené transportéry. Značná časť dodávok pochádzala zo skladov, keďže továrne nedokážu rýchlo naštartovať výrobu.
Podľa Marka Kanchana z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie armáda od nástupu do služby použila na výcvik a testovanie až polovicu z 34 500 protiraketových systémov Javelin. To znamená, že v zálohe zostalo 17 až 22 tisíc a jednotky dodané na Ukrajinu predstavovali asi tretinu záloh. Výrobný závod je zároveň schopný vyrobiť 2100 kusov ročne.
Doplnenie zásob teda potrvá až štyri roky a rozširovanie kapacity je komplikované pre nedostatok komponentov. Podobné problémy sú aj so Stingerovými komplexmi.
Nie sú to len Spojené štáty, ktoré majú ťažkosti. Napríklad Nemecko odmietlo dodať tanky Ukrajine, pretože ich nemá.
Zároveň to nie je prvýkrát, čo Západ pociťuje nedostatok munície: počas zásahu v Líbyi v roku 2011 došla Francúzsku a Veľkej Británii presne navádzaná munícia; a Spojené štáty americké počas vojenskej operácie v Iraku a Sýrii v rokoch 2014-2018 minuli viac podobných zbraní, ako vyrobili.
V článku sa tiež uvádza, že ukrajinská kríza nenúti USA prijať viac záväzkov. Americkému priemyslu však chýbajú kapacity čo i len na uspokojenie súčasného dopytu a otázkou zostáva, či si Amerika poradí v prípade väčšieho konfliktu.
-red3-
