Uhrík spolu s 40 europoslancami žiada Britániu, aby nevydala Assangea do USA
Ilustračné foto: J. Assange. Zdroj: Reuters
So štyridsiatimi europoslancami sme listom požiadali predstaviteľov Veľkej Británie, aby nevyhoveli žiadosti USA o vydanie Juliana Assangea. Výzvu na jeho ochranu podporili aj Reportéri bez hraníc a významné organizácie bojujúce za záchranu slobody slova, informuje na sociálnej sieti o iniciatíve slovenský europoslanec Milan Uhrík (hnutie REPUBLIKA).
Pripomína, že Juliana Assangea chcú Američania zlikvidovať, lebo cez Wikileaks zverejnil svetu pravdu o temnom pozadí americkej politiky. „O tom, ako zneužívajú tajné služby, ako sledujú a špehujú ľudí po celom svete, ako rozpútavajú konflikty, vojny…“
Práve vďaka odvážnym ľuďom ako Assange sa dozvedáme pravdu o globalistoch a ich agresívnych svetovládnych záujmoch, zdôraznil Uhrík.
Na záver odkázal Assangeovi, že mu drží palce a verí, že pravda si vždy cestu nájde.
Vyberáme niekoľko kľúčových udalostí a podrobností v Assangeovom živote ako ich uverejnila agentúra Reuters:
Júl 1971 – Assange sa narodil v Townsville v Austrálii rodičom, ktorí sa venujú divadlu. Ako tínedžer si získa povesť počítačového programátora av roku 1995 dostane pokutu za počítačový hacking, ale vyhne sa väzeniu pod podmienkou, že už neurazí.
2006 – Zakladá WikiLeaks, čím vytvára internetovú „mŕtvu listinu“ pre úniky tajných alebo citlivých informácií.
5. apríla 2010 – WikiLeaks zverejnilo uniknuté video z amerického vrtuľníka zobrazujúce letecký útok, ktorý zabil civilistov v Bagdade vrátane dvoch spravodajských pracovníkov agentúry Reuters.
23. júla 2010 – WikiLeaks zverejnilo viac ako 91 000 dokumentov, väčšinou tajných správ americkej armády o vojne v Afganistane.
Október 2010 – WikiLeaks zverejnilo 400 000 tajných vojenských súborov, ktoré zaznamenávajú vojnu v Iraku. O mesiac zverejnili tisíce amerických diplomatických depeší vrátane úprimných názorov zahraničných vodcov a strohých hodnotení bezpečnostných hrozieb.
18. novembra 2010 – Švédsky súd nariadil Assangeovo zatknutie pre obvinenia zo znásilnenia, ktoré však popiera. O mesiac na to ho zatknú v Británii na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, ale prepustia ho na kauciu.
Február 2011 – Londýnsky Westminsterský magistrátny súd nariadil Assangeovo vydanie do Švédska. Odvoláva sa.
14. júna 2012 – Britský najvyšší súd zamietol Assangeovo posledné odvolanie a o päť dní neskôr sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne a požiadal o politický azyl, ktorý mu Ekvádor udelil v auguste 2012.
13. apríla 2017 – Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, vtedajší šéf CIA, opísal WikiLeaks ako „neštátnu nepriateľskú spravodajskú službu často podporovanú štátnymi aktérmi ako Rusko“.
19. mája 2017 – Švédska prokuratúra prerušila vyšetrovanie s tým, že nie je možné pokračovať, kým je Assange na ekvádorskej ambasáde.
11. apríla 2019 – Assangea vyviedli z veľvyslanectva a zatkli ho po tom, čo mu Ekvádor odvolal politický azyl. Britský súd ho 1. mája odsúdil na 50 týždňov väzenia za preskočenie kaucie. Rozsudok dokončí predčasne, ale zostáva vo väzení až do vypočúvania o vydaní.
13. mája 2019 – Švédski prokurátori znovu otvorili vyšetrovanie a oznámili, že budú žiadať o vydanie Assangea do Švédska.
11. júna 2019 – Ministerstvo spravodlivosti USA formálne požiadalo Britániu, aby vydala Assangea do Spojených štátov, kde bude čeliť obvineniam, že sa sprisahal s cieľom hacknúť počítače americkej vlády a porušil zákon o špionáži.
19. novembra 2019 – Švédski prokurátori ukončili vyšetrovanie údajného znásilnenia s tým, že dôkazy nie sú dostatočne silné na vznesenie obvinenia, čiastočne z dôvodu plynutia času.
21. februára 2020 – Londýnsky súd začal prvú časť extradičných pojednávaní, ktoré sú po týždni odročené. Pojednávania by sa mali obnoviť v máji, ale kvôli pandémii COVID-19 sa odkladajú do septembra.
4. januára 2021 – Sudkyňa Vanessa Baraitserová dospela k záveru, že by bolo „utláčajúce“ vydať ho do Spojených štátov pre jeho chatrné duševné zdravie, pričom uviedla, že existuje reálne riziko, že si berie vlastný život.
Dopĺňame o aktualizáciu BBC
Najvyšší súd potom v decembri 2021 roka zmenil rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý odmietol jeho vydanie do USA s tým, že USA poskytli dostatočne dobré záruky, ktoré dokázali, že o Assangea sa môže bezpečne postarať.
Ak bude Assange v USA usvedčený, hrozí mu možný trest až 175 rokov väzenia, uviedli jeho právnici. Americká vláda však povedala britskému Najvyššiemu súdu, že rozsudok je pravdepodobnejší údajne v rozmedzí od štyroch do šiestich rokov – a dokonca by zvažovala jeho poslanie do austrálskeho väzenia.
-red2-
Zdroje k iniciatíve europoslancov: https://brusselsmorning.com/meps-send-open-letter…/23777/
