Ukrajina a tvrdý postoj NATO k expanzii: Ukončite vojnu, zrušte sankcie, začnite mierové rokovania

Ilustračné foto: Pixabay

Vojna na Ukrajine sa vlečie. Ako sa dalo očakávať, na oboch stranách bolo doteraz zabitých niekoľko tisíc. Medzi Ukrajincami sú obeťami vojaci aj civilisti. Medzi ruskými obeťami sú najmä vojaci. Na Ukrajine došlo aj k masívnej deštrukcii infraštruktúry.

Odliv utečencov z Ukrajiny do Poľska a ďalších európskych krajín trhal srdce. Ďalším dôsledkom vojny bolo uvalenie prísnych ekonomických sankcií na Rusko zo strany Spojených štátov amerických a ďalších západných krajín.

Sankcionovanie vývozu ropy a plynu z Ruska uvrhlo viacero európskych štátov do hospodárskej krízy.

Inflácia vyletela do neba a ľudia sa snažia vyjsť s peniazmi najmä v tých krajinách, kde príjmy už nejaký čas stagnujú. Keďže Rusko je tiež hlavným vývozcom pšenice, západné sankcie tiež znásobili utrpenie ľudí v chudobných krajinách dovážajúcich pšenicu, ako je Egypt.

Rovnako ako reťazec dodávok palív, aj globálny potravinový reťazec bol viac napätý sankciami ako samotnou vojnou na Ukrajine.

Napriek tomu, čo sankcie a vojna spôsobili rodinám a ekonomikám vzdialeným tisíce kilometrov od miesta konfliktu, na oboch stranách sú prvky, ktoré chcú, aby vojna pokračovala. Existuje veľa Rusov, ktorí tvrdia, že keďže získali kontrolu nad takmer celou južnou a východnou Ukrajinou, známou ako Donbas (kde žije veľa rusky hovoriacich Ukrajincov), mali by pokračovať a upevniť svoju pozíciu.

Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že NATO je ochotné zachovať zdržanlivosť vo svojom východnom ťahu smerom k Rusku alebo sa zdržať začlenenia Ukrajiny do NATO – čo boli hlavné dôvody, prečo bolo Rusko vyprovokované k invázii na Ukrajinu.

Ak vôbec niečo, strategický dokument prijatý NATO na konci summitu v Madride v júni 2022 dôrazne tvrdí, že dvere NATO „zostávajú otvorené pre všetky európske demokracie, ktoré zdieľajú hodnoty našej Aliancie“ a „Rozhodnutia o členstve sa prijímajú. spojencami NATO a žiadna tretia strana nemá v tomto procese slovo.“

Tvrdý postoj NATO k rozširovaniu a členstvu je ďalej posilnený motívom, ktorý sa v priebehu vojny stal zrejmejším.

Niektorí členovia NATO a vedenie USA majú záujem využiť vojnu na to, aby sa Rusko stalo vojenskou mocnosťou. Preto by chceli vojnu predĺžiť. Na samotnej Ukrajine sa vláda v Kyjeve, hlavnom meste, a podstatná časť obyvateľstva v západnej časti krajiny vnímajú ako súčasť západnej Európy a chceli by vidieť, ako NATO vo vojne triumfuje. Kyjevská vláda je odhodlaná znovu získať územia, ktoré Rusko stratilo v posledných týždňoch.

Pretože tieto dve pozície sú navzájom antagonistické, ruský postoj na jednej strane a postoj Ukrajiny – NATO – Západu na strane druhej sa zdajú byť také nezlučiteľné. To môže tiež vysvetliť, prečo úprimné úsilie indonézskeho prezidenta Widoda a pápeža Františka z Vatikánu zatiaľ neprinieslo žiadne ovocie. Napriek tomu by sa muži a ženy dobrej vôle všade mali snažiť.

V tomto duchu navrhujeme medzinárodnú konferenciu , na ktorej sa stretnú všetci hlavní aktéri tejto krízy a lídri dôležitých krajín a regionálnych a medzinárodných organizácií, aby preskúmali krátkodobé, strednodobé a dlhodobé riešenia krízy. ktorá nás konfrontuje, ktorá sa vlastne začala v roku 2014. Jadrom toho je, samozrejme, súčasná vojna na Ukrajine.

Konferencia musí za každú cenu priviesť vojnu k okamžitému ukončeniu. Pri tom by mala poctivo preskúmať trendy a sily, ktoré viedli k vojne. Musí tiež analyzovať hlavné bezpečnostné problémy našej doby s jasným cieľom vybudovať životaschopnú globálnu bezpečnostnú architektúru. Táto architektúra by mala eliminovať hegemónnu moc ktoréhokoľvek jedného národa alebo zoskupenia národov nad medzinárodným systémom.

Vzhľadom na katastrofálne dôsledky sankcií by konferencia mala tiež odstrániť všetky jednostranné sankcie a podrobiť kolektívne sankcie uplatňované prostredníctvom OSN prísnym kontrolám a previerkam Valného zhromaždenia OSN.

Napríklad, iba ak 90 % členov VZ hlasuje za sankciu, mala by sa uplatniť. Jeho implementáciu by mal monitorovať osobitný výbor členov VZ, ktorý odporučí, kedy by mala byť sankcia zrušená.

Napokon, kto na medzinárodnej scéne by mal iniciovať navrhovanú konferenciu? Napriek všetkým nedostatkom je úrad generálneho tajomníka OSN tou najlepšou inštitúciou na zvládnutie tejto výzvy. Je to úrad, ktorý riadi legitimitu vo vzťahu k danej úlohe. Okrem toho má na to právomoc generálny tajomník OSN.

Dr. Chandra Muzaffar 

O autorovi: Dr. Chandra Muzaffar , zakladateľ a prezident Medzinárodného hnutia za spravodlivý svet (JUST), významný obhajca ľudských práv, autor a akademik, Kuala Lumpur, Malajzia. Je vedeckým pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG)