Ukrajina: Tajné služby USA tvrdia, že Moskva nechce priamy konflikt. Rusi reagujú na kroky NATO

Rusko “nechce priamy konflikt” so Spojenými štátmi, aj keď “bude pokračovať v destabilizujúcich krokoch proti Ukrajine”, uviedli americké tajné služby v utorok vo výročnej správe o hrozbách vo svete.

Moskva “bude aj tento rok naďalej používať rôzne druhy taktiky”, zamerané na podrývanie Spojených štátov a rozdeľovanie západných spojencov, opakujú sa tradičné floskuly. Tentoraz sa objavili v správe riaditeľky amerických tajných služieb (DNI). Napätie medzi USA a Ruskom v poslednom čase silnie kvôli Ukrajine, pripomenula tlačová agentúra AFP. Zatiaľ čo NATO presúva svoje konvoje smerom na východ a USA posielajú na Ukrajinu vojenskú smrtiacu techniku, ruské vojská sa pohybujú na zvrchovanom území Ruskej federácie.

Ilustrácia: vojenské lode NATO v Čiernom mori. Zdroj: Getty Images/AFP/Mihailescu

“Moskva má v bývalom Sovietskom zväze dobrú pozíciu na to, aby posilnila svoju úlohu na Kaukaze, zasiahla v Bielorusku, ak to bude pokladať za nutné, a aby pokračovala v destabilizujúcich krokoch proti Ukrajine, pričom rozhovory o vyriešení tamojšej situácie sú zastavené a mierne boje pokračujú,” píše sa v správe.

“Očakávame, že Moskva sa bude snažiť o pragmatickú spoluprácu s Washingtonom v súlade so svojimi vlastnými záujmami, a my odhadujeme, že Rusko nechce priamy konflikt so silami USA,” zdôrazňuje sa však v 27-stranovom dokumente.

Telefonát Biden – Putin

Ten zverejnili v utorok, práve v deň, keď americký prezident Joe Biden vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zmiernil narastajúce napätie s Ukrajinou. Biden mu tiež navrhol summit oboch lídrov, ktorý by sa uskutočnil v tretej krajine. V tejto súvislosti sa už ponúkla Praha.

Faktom však je, že USA výrazne posilňujú svoju prítomnosť vo východnej Európe a najmä na Ukrajine. Len v rokoch 2014-2019 poslal Washington na Ukrajinu vojenské dodávky za 1,3 miliardy dolárov. „Pomoc“ sa neustále zvyšuje spolu so stále kvalitnejšími a smrtiacimi zbraňovými systémami. Takúto aktivitu potrebuje Washington odôvodniť aj pred americkou, aj pred svetovou verejnosťou, preto sa hodia podobné správy tajných služieb a neustále opakovanie o ruskej hrozbe. Takýmito správami svetové agentúry pravidelne zásobujú práve ukrajinskí politici a úradníci z NATO.

Napätie sa prudko zvýšilo v posledných dňoch, pretože Rusko symetricky zareagovalo a začalo zhromažďovať svojich vojakov na svojej hranici s Ukrajinou. Spojené štáty informovali, že ide o najvyšší počet ruských vojakov od roku 2014, keď prvýkrát vypukla vojna s doneckými suverenistami podporovanými Moskvou.

Šojgu: Moskva v reakcii na kroky NATO prijíma opatrenia

Moskva posiela k západným hraniciam Ruska vojakov na “cvičenie” v reakcii na “výhražné” kroky NATO, vysvetlil v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu.

Prijali sme náležité opatrenia v reakcii na vojenské aktivity Severoatlantickej aliancie, ktoré Rusko ohrozujú

povedal Šojgu, ktorého citovala agentúra AFP.

Ruskí vojaci podľa Šojgua preukazujú “plnú pripravenosť” a sú schopní vykonávať úlohy na zaistenie vojenskej bezpečnosti krajiny. Cvičenie sa má skončiť v “priebehu dvoch týždňov”.

NATO podľa ministrových slov plánuje k hraniciam Ruska presunúť až 40.000 vojakov a 15.000 kusov vojenskej techniky – najmä do oblastí Čierneho a Baltského mora, píše agentúra TASS. Americká armáda sa podľa Šojgua presúva z kontinentálnych častí Severnej Ameriky cez Atlantický oceán do Európy.

Ilustrácia: ukrajinské vojenské sily

Ukrajina a jej západní spojenci pred dvoma týždňami Rusko obvinili, že na hraniciach s Ukrajinou zhromažďuje desaťtisíce vojakov, pripomína AFP. NATO, ktoré sa neustále približuje k ruským hraniciam Moskvu vyzvalo, aby so zhromažďovaním prestala…

Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny vypukol v roku 2014, keď Rusko akceptovalo výsledok referenda na Krymskom polostrove, ktorého obyvatelia sa rozhodli pristúpiť do zväzku s Ruskou federáciou. Východ ukrajinského Donbasu ovládli proruskí suverenisti po kyjevskom Majdane, ktorý zvrhol výsledky prezidentských volieb. Kyjev a západné štáty obviňujú Moskvu z poskytovania ozbrojenej podpory donbaským separatistom, čo Rusko popiera.

USA ako sme uviedli zas masívne vyzbrojuje Ukrajinu. Na vojenskej prehliadke v Kyjeve pochodovali aj americké vojenské jednotky. Kontakty medzi vysokými predstaviteľmi NATO a Ukrajiny sú prakticky už na dennej báze. V apríli až júni má prebehnúť veľké vojenské cvičenie v Rumunsku, v blízkosti ukrajinských hraníc a aj Krymu. Rusko už varovalo USA, aby neposielali do vôd Čierneho mora ďalšie svoje vojenské lode.

Biden varoval Putina v súvislosti s Ukrajinou a navrhol summit

V marci nazval americký prezident Joe Biden Vladimíra Putina „zabijakom“ (vrahom). Moskva v reakcii povolala svojho veľvyslanca domov. V utorok vyzval Biden v telefonickom rozhovore ruského prezidenta Vladimira Putina na deeskaláciu narastajúceho napätia v súvislosti s Ukrajinou. Navrhol tiež summit medzi ním a Putinom, ktorý by sa uskutočnil v najbližších mesiacoch v tretej krajine.

Biden v telefonickom rozhovore s Putinom vyjadril znepokojenie USA v súvislosti so zhromažďovaním ruských vojakov v oblasti Krymu a na hraniciach s Ukrajinou.

Ilustrácia: príslušníci americkej armády na vojenskej prehliadke v Kyjeve

“Prezident Biden opätovne potvrdil svoj cieľ vybudovať stabilné a predvídateľné vzťahy s Ruskom, ktoré zodpovedajú záujmom USA,” píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.

“Obe strany vyjadrili pripravenosť pokračovať v dialógu o najdôležitejších oblastiach s cieľom zaistiť globálnu bezpečnosť,” uviedol vo svojej tlačovej správe zas Kremeľ.

Rusko zváži návrh amerického prezidenta Joea Bidena na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý zaznel v utorok počas ich telefonického rozhovoru. Na brífingu v Moskve to v stredu uviedol Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Ilustrácia: minister obrany Ruskej federácie Šojgu. Zdroj: TASR

Kremeľ v utorok informoval, že Biden v telefonickom rozhovore s Putinom potvrdil pozvanie na klimatický summit, ktorý sa uskutoční prostredníctvom videokonferencie 22. a 23. apríla.

V utorňajšom vyhlásení Kremľa sa tiež uvádza, že prezidenti Ruska a USA rokovali o Ukrajine, ako aj o iránskom jadrovom programe, mierových rozhovoroch s Afganistanom a klimatickej zmene.

Ukrajinský minister obrany Dmytro Kuleba sa zatiaľ v utorok stretol s vrcholnými predstaviteľmi NATO vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena. Ten vyjadril pevnú podporu Kyjevu.

Sme tak svedkami informačnej vojny o Čierneho Petra, ktorá sa rozpútava pred každým vojenským konfliktom. Cieľom propagandy je verejnosť, ktorú médiá atakujú s obrazmi „nepriateľa“ a agresora. Dúfajme, že najmä ukrajinská strana si uvedomí hru so zápalkami, ktorú sa môže rozhorieť a v tom ohni popáliť najmä Ukrajinu. Aj na tomto prípade vidíme, že mier je najvyššia hodnota.

-RED1-