Charakter sa k politike nehodí
Mohli by sme sa otvorene opýtať, kde začína a končí národná hrdosť? A nie je to otázka len tak do vetra, ale je to otázka na Zelenského.
Najprv kŕmil sociálne siete a médiá vyhláseniami, že nevie, kam sa podela americká finančná pomoc, potom že Ukrajina nebude Amerike nič vracať, lebo podľa neho sú granty nevratné a nakoniec oblboval svet a vlastný národ, že on v žiadnom prípade dohodu o nerastných surovinách medzi Ukrajinou a USA nepodpíše. Veď on predsa Ukrajinu nemôže predať!
A to všetko len a výlučne zo strachu pred nastolením trvalého mieru. Ten by totiž priniesol nové prezidentské voľby a tie veľmi ohrozujú jeho stoličku. Pretože opätovné zvolenie Zelenskeho za prezidenta, je nateraz nie veľmi reálne.
Teda udržiavanie vojny je pre neho nástroj, ako zotrvať vo funkcii a pri moci. ..a zabezpečuje mu pre tieto momenty imunitu pred vzaním ho na zodpovednosť za všetky kroky, ktoré ako prezident Ukrajine naordinoval a ktoré ľud Ukrajiny musel a musí v konflikte znášať.
A potom prišiel nový level jeho uvažovania: uzavriem(e) takúto dohodu, keď dajú USA Ukrajine bezpečnostné záruky. Aký je nakoniec finálny výsledok týchto Zelenskeho avantúr?
Taký ako sa dal od scenára vytvoreného žoldnierom čakať: podpis dohody je očakávaný už tento piatok v Bielom dome a to bez akýchkoľvek bezpečnostných záruk zo strany USA. Treba niečo dodať?
Na celom tomto príbehu sa dá naučiť, ako vyzerá skutočný strach z mieru a domácich volieb. Dá sa z neho podučiť, ako sa predáva vlastná krajina pre vlastný prospech. Toto Zelenskému nerobí zjavne žiadny problém. Zapredal Ukrajincov pre svoje choré vízie a predal vlastný štát, aby si doslova zachránil vlastný zadok.
Aj tento príbeh malého mužíčka z Kyjeva jasne ukazuje, že charakter sa k politike nehodí. Aspoň nie v jeho politike. Silné reči pred kamerami a následná krotkosť baránka, je akoby symbolickou predzvesťou prichádzajúcej Veľkej noci. Zároveň stojíme na prahu dosiahnutia trvalého mieru a to bez ohľadu na to či sa to Zelenskemu, progresívcom a slniečkárom v únii páči alebo nie.
Návrat z nekontrolovaného lietania v oblakoch s nasadenými ružovými okuliarmi, späť na zem a hlavne do reality, je totiž pre takéto individuá bolestivý a ťažko stráviteľný. Preto ešte chvíľu budú kopať. Ako ten povestný zdochýnajúci kôň.
Jozef Viktorín
Ilustračné foto: SKsprávy/Pixabay
28. február 2025 05:50
