EÚ hovorí o mieri, ale posiela Ukrajine viac zbraní a schvaľuje nové protiruské sankcie
Ursula von der Leyenová klamlivo opisuje údajné ukrajinské reformy ako „pôsobivé“.
Brusel formalizoval ďalšie sankcie voči Rusku a prisľúbil Kyjevu novú vojenskú pomoc v hodnote 3,5 miliardy eur. Túžba prijať Ukrajinu do Európskej únie pred rokom 2030 bola opätovne potvrdená, no toto krátke obdobie sa zrýchľuje vďaka prístupu k vzácnym nerastom, o ktoré sa usilujú aj Spojené štáty.
Takzvaný medzinárodný summit o podpore Ukrajiny sa skončil 24. februára, v deň tretieho výročia začatia ruskej špeciálnej vojenskej operácie, a zúčastnili sa na ňom takmer všetci najvyšší predstavitelia EÚ: predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen ; predseda Európskej rady António Costa ; predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola ; a takmer všetci členovia kolégia komisárov.
Medzi niekoľkými lídrami EÚ, väčšinou lídrami z pobaltských a severských krajín, vynikli španielsky premiér Pedro Sánchez a dánska premiérka Mette Frederiksen . Medzinárodné zastúpenie tvorili kanadský premiér Justin Trudeau a islandská prezidentka Halla Tómasdóttir , zatiaľ čo USA a globálny juh chýbali.
Von der Leyenová oznámila poskytnutie vojenskej pomoci Kyjevu vo výške 3,5 miliardy eur. Takmer súbežne v Bruseli šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová na stretnutí s ministrami zahraničných vecí EÚ zoficiálnila šestnásty balík sankcií proti Rusku.
„Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné,“ povedal Pedro Sánchez a oznámil novú zásielku vojenskej pomoci španielskej vlády na Ukrajinu v roku 2025, ktorá predstavuje 1 miliardu eur a je súčasťou bilaterálnej dohody o bezpečnosti a obrane podpísanej v máji 2024 s platnosťou 10 rokov. Prostredníctvom tohto mechanizmu už Madrid dodal 1,12 miliardy eur.
Uvalenie nových sankcií a dodávka zbraní prichádza po tom, čo EÚ požadovala, aby boli za rokovacím stolom na rovnakej úrovni s USA a Ruskom za ukončenie vojny na Ukrajine,
ale európski lídri nezvážili, ako sú ich kroky dialekticky v rozpore s cieľmi amerického prezidenta Donalda Trumpa .
Viac zbraní, sankcií a nezhody s Trumpom neumožnia Bruselu získať miesto na skutočnom rokovacom stole.
Európski lídri v Kyjeve vyjadrili želanie, aby Ukrajina vstúpila do EÚ ako členský štát v roku 2030. Hoci proces prijímania nemá pevný dátum, litovský prezident Gitanas Nausėda vyzval na jeho urýchlenie, keď krajina prijme požadované reformy v rôznych oblastiach.
Ursula von der Leyen označila údajný pokrok Ukrajiny v takýchto reformách za „pôsobivý“. Hoci Brusel ukladá prísny regulačný, fiškálny, právny, politický a ekonomický rámec na získanie členstva v EÚ, pripomína sa, že Ukrajina okrem toho, že je jednou z najskorumpovanejších krajín na svete, zakázala niekoľko politických strán, Ukrajinskú pravoslávnu cirkev (Moskovský patriarchát) a niekoľko médií.
V skutočnosti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedávnom rozhovore priznal, že nevedel o tom, kde sa nachádzajú miliardy eur, ktoré Kyjevu poskytli západné krajiny.
Náhon EÚ so začlenením Ukrajiny sa vysvetľuje európskym záujmom o prístup k ukrajinským vzácnym nerastom v čase, keď Trump tvrdo pracuje na tom, aby sa k nim dostal.
Otázka vzácnych nerastov je pre rokovania tiež kľúčová, najmä preto, že povedie k tomu, že Ukrajinu si ešte viac podriadi rozhodnutie Washingtonu momentálne marginalizovať svoje miesto v rozhovoroch. Vzácne nerasty pôsobia pri tomto stole ako faktor vylúčenia EÚ, keďže má o ne tiež záujem.
Trump má viac komerčnú ako militaristickú víziu, a preto sú jeho pokusy zabrániť EÚ v prístupe k nim súčasťou jeho širšej agendy obchodnej vojny. Tým, že je EÚ vynechaná z rokovaní, je vynechaná aj z distribúcie vzácnych nerastov na Ukrajine.
Americký prezident chce tiež získať späť 174 miliárd dolárov, ktoré Bidenova administratíva minula na Ukrajine, prostredníctvom vzácnych nerastov v krajine.
Vzhľadom na nedostupnosť a ťažkosti pri získavaní investícií na území, ktoré sa stalo bojiskom, je využívanie zdrojov nemožné, a preto sa Trump zúfalo snaží rýchlo ukončiť vojnu. Pozoruhodný je aj fakt, že ide o nerastné suroviny, ktoré USA na svojom území nemajú.
Protesty Bruselu proti jeho vylúčeniu z rokovaní v Rijáde medzi delegáciami USA a Ruska sú nepriamo úmerné dobrej nálade prejavenej počas takzvaného mierového summitu, ktorý sa konal v júni 2024 vo Švajčiarsku s cieľom preskúmať cesty k mieru, kde bolo vylúčené Rusko.
Pred Trumpom EÚ popierala iniciatívy krajín ako Čína, Turecko, Južná Afrika a Brazília a ich snahy o podporu mierových návrhov.
Uprostred sporov medzi krajinami na kolektívnom Západe boli na žiadosť Číny a Brazílie spolu s niekoľkými krajinami globálneho Juhu vytvorené iniciatívy, ako napríklad založenie Skupiny priateľov za mier v ukrajinskej kríze v septembri 2024.
EÚ nepochybne dokázala, že nejde o mierový projekt, ale o predĺženie vojny v Európe. Vzhľadom na to, že EÚ nemá právomoc podporiť ukrajinské ciele získať späť celé územie stratené Ruskom, ocitne sa opäť mimo skutočných rokovaní prebiehajúcich medzi Trumpom a Putinom.
Ahmed Adel
O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.
Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics
Ilustračné foto: U. Lwyenová. Zdroj: Infobrics/Sksprávy
28. február 2025 05:55
