SLOVENSKOukrajinský konflikt

Vyhlásenie prezidentky k Ukrajine malo viaceré rozpory a diskutabilné tvrdenia

„Bezpečnostná situácia v našom regióne sa zhoršuje. Na hranici s našim susedom, Ukrajinou, už niekoľko týždňov Ruská federácia bez jasného zdôvodnenia koncentruje veľkú prítomnosť svojich ozbrojených síl“, tvrdí prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom aktuálnom vyhlásení k napätej situácii na Ukrajine bez toho, aby uviedla aj počet sústredných vojsk Ukrajiny na kontaktnej línii dotyku s Donbasom..

V tlačovej správe sa uvádza, že „koncom roka Moskva publikovala požiadavky smerom k „Spojencom“ (pozn.: spojencov s veľkým „S“?) v Severoatlantickej aliancii a Spojeným štátom americkým“.  V slovnom prejave však uviedla konfrontačný termín, že Rusko preložilo „ultimátum“. Zjavne išlo o jej vnímanie, ktoré je odlišné od toho, čo jej tím z kancelárie napísal a čo mala prečítať.

Dva uhly pohľadov

Prezidentka pokračovala v proamerickom vnímaní globálnej bezpečnostnej situácie, ktorú práve USA a Brusel od roku 1990  narušili jednostranným rozširovaním NATO smerom na východ, teda až k ruským hraniciam.

Podľa tejto pentagonskej rétoriky, ktorú si hlava štátu osvojila Rusko v bezpečnostných garanciách vraj „žiada obmedzenie suverenity Ukrajiny v možnosti vybrať si svoju zahraničnú politiku, či obranné partnerstvá“.  Amerikanofili obchádzajú fakt, že v roku 1990 pred zjednotením Nemecka došlo k prezidentským garanciám ďalšieho nerozširovania NATO.

Tváriť sa, že centrála NATO za nič nemôže, keď satelitné štáty budú chcieť vliezť do chomúta aliancia je číry alibizmus až pokrytectvo, pretože aj pri vstupe do EÚ si spolok podmieňuje naplniť kritériá, teda má právomoc z hľadiska zachovania geopolitickej rovnováhy odmietnuť vstup kohokoľvek. Veď prečo inak by sa tento proces oficiálne nazýval vlnami „ďalšieho rozširovania aliancie“?!

Zlá historická skúsenosť Rusov s porušenými zmluvami

Podľa Čaputovej „pokiaľ ide o vojenskú prítomnosť NATO v našom regióne, Rusko požaduje de facto návrat k stavu predtým, ako niektoré členské štáty aliancie, vrátane Slovenska, do nej vstúpili“. Viac k pravde je naše tvrdenie, že Rusko len férovo žiada dodržať pôvodné dohody, pretože má negatívnu historickú skúsenosť napríklad s dohodou Ribbentrop-Molotov pakt z 23.augusta 1939, kedy došlo zo strany nacistického Nemecka, napriek dohode, keď 22.júna 1941 došlo k napadnutiu Sovietskeho zväzu a prekročenia ukrajinskej hranice.

Rusko sa teda snaží o celostnú bezpečnostnú architektúru založenú na statike multipolárneho sveta, namiesto anglosaského modelu unipolárneho sveta s dominanciou jedného svetového policajta USA, ktorý obhajuje prezidentka.

Prezidentka neprekvapila a opäť „vnímala“ situáciu, avšak opäť jednostranne zamlčanú vinu posunula smerom k Rusku, ktoré dialóg iniciovalo.

Hlava štátu si opäť protirečila tvrdením o vzájomnom „rešpekte voči pravidlám“, ktoré sa dohodli, ale  práve ruská strana sa cíti znepokojená ich neustálym porušovaním.

USA postupne vypovedali všetky bezpečnostné zmluvy s RF

Pripomeňme, že to boli práve USA, ktoré zrušili odzbrojovaciu koncepciu postupným vypovedaním zmlúv, počnúc zmluvou INF, následne aj zmluvy o strategických raketách  START II (2019) s neplánovaním rokovať o jej nástupkyni START III. Zmluva INF-The Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty, ktorá zabezpečila zničenie ruských aj amerických rakiet krátkeho ( 500- 1000km) a stredného doletu (1000-5500km) bola ratifikovaná Reaganom a Gorbačovom v Bielom dome 1.6.1988.

Práve v tomto roku uplynie už 50 rokov od podpísania prelomovej zmluvy SALT 1 (1972) vo Viedni medzi USA a ZSSR. A tak slová o vzájomnom rešpekte  mala hlava štátu smerovať skôr na americkú, než na ruskú stranu zamínovaného ihriska.

Čaputová priliala olej do ohňa paniky

Zuzana Čaputová sa v príhovore jednostranne vyhranila voči Rusku šírením naratívu o napadnutí Ruska Ukrajinou, čo nedávno odmietol samotný prezident Ukrajiny a vyzval západných  politikov a najmä médiá, aby prestali šíriť konfrontačnú paniku,  ktorá poškodzuje ukrajinskú ekonomiku.

Nepotrebujeme túto paniku,“ odkázal doslova Zelenský. „Sú signály aj od rešpektovaných lídrov štátov, len hovoria, že zajtra bude vojna. To je panika – koľko to stojí náš štát?“ povedal na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Destabilizácia situácie vo vnútri krajiny“ bola podľa neho najväčšou hrozbou pre Ukrajinu – napísal server BBC pred tromi dňami – TU.

V prezidentskom paláci zrejme renomované médium neberú vážne, ani požiadavku Zelenského, aby politici nešírili paniku ako to urobila v prehlásení prezidentka SR.

Túto nepodloženú aktivitu sa snažili ospravedlniť „preventívnou prípravou na všetky možné scenáre“, čo označila za našu  „základnú povinnosť.“

Prezidentkin slovný príhovor bol podstatne dlhší, než oficiálne písomné komuniké, ktoré je zavesené na stránke jej kancelárie TU .

Pred vybranými novinármi zavádzajúco tvrdila akoby si celý národ spontánne zvolil členstvo v NATO. Aj keď Zuzana Čaputová 99% svojej kariéry „pracovala“ v treťom sektore (1998-2017), najdlhšie ako právnička VIA IURUS, by mohla mať vedomosť, že v rokoch 2003 a 2004 o vstupe do NATO nerozhodli občania, ale politici v parlamente počas druhej vlády M.Dzurindu, teda v čase najväčšej korupčnej aféry známej ako kauza Gorila.

Stojí za pripomenutie si faktov, ktoré vyvracajú jej tvrdeniami, že  „slobodne sme sa rozhodli pre vstup do NATO“ a „my sme si vybrali krajiny na spoluprácu“…

Oprava prezidentky: Slováci o vstupe do NATO nerozhodli,  urobili tak poslanci

Čiernym dňom začlenenia Slovenska do vojnového paktu NATO bol 10. apríl 2003. Napriek tomu, že v národe prebiehal zber petície pod vyhlásenie referenda o vstupe SR do Aliancie a vyzbieraných už bolo 191 000 podpisov z potrebných 350 tisíc, proamerický koaličný valec vôľu ľudu rýchlo prevalcoval. Táto situácia pripomína súčasné zvalcovanie pripomienkového konania pred ďalšou militantnou „obrannou“ zmluvou s USA. O politickej karme strán, ktoré bez vôle ľudu vtlačili Slovensko do chomúta NATO sme písali TU.

Aj nedávny prieskum, ktorý si dala Severoatlantická aliancia vypracovať medzi občanmi z 30 členských štátov Aliancie potvrdzuje, že Slováci patria v NATO medzi najskeptickejšie národy, čo sa rozširovania spolupráce týka, takže prezidentka opäť stojí svojim postojom proti národu, ktorému – ako už povedala – „nerozumie“.

Slováci aliancii nedôverujú

V skutočnosti Slováci patria podľa tohto prieskumu (z apríla a mája 2021) medzi najväčších odporcov NATO. Ak by sa v členských krajinách napríklad konalo referendum o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie, podporilo by ho 14 percent opýtaných obyvateľov z členských krajín. Proti by bolo až 86 obyvateľov. Aj tu by najmenej opýtaných Slovákov zakrúžkovalo možnosť nie (len 61 percent), pričom za vystúpenie by bolo až 39 percent opýtaných, čo je najviac v Aliancii.

Novinári po skončení brífingu dostali možnosť položiť zopár otázok. Na otázku ako interpretuje prieskum Focus , že väčšina 44% Slovákov si myslí, že za napätie na Ukrajine môžu Spojené štáty a nie Rusko (35%), odpovedala, že je jej to ľúto a že to „vníma ako omyl“.

Ostáva len dúfať, že niekedy v budúcnosti nám prezidentka neoznámi, že celý slovenský národ a jeho Slovenská republika je jeden veľký omyl, ktorý musíme zresetovať.

-red1-

 

Redakčný oznam: Darovali by ste nám na chod portálu 2% z vašich daní ?

Vážení čitatelia SKspráv. Ako ste si všimli, pri čítaní článkov na portály SKsprávy vás neobťažujú vtieravé reklamy, ani výzvy na spoplatnenie obsahu. Aby sme vám mohli naďalej prinášať kvalitný obsah a nerušené čítanie, prosíme o podporu našej nezávislosti cez venovanie 2% z vašich daní. Vydavateľom SKsprávy je občianske združenie INŠTITÚT NÁRODNEJ POLITIKY                                                                                           

Identifikačné údaje potrebné na venovanie 2% z dane:

Inštitút národnej politiky, Strelkova 1, 831 06 Bratislava. IČO: 424 468 13

Číslo účtu – Slovenská sporiteľňa: SK91 0900 0000 0051 0890 4266  / GIBASKBX

Aj váš dar 2% z dane pomôže udržať našu nezávislosť a názorovú pluralitu.
Ďakujeme.
Zroj
ta3prezident.sk

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button