Čo je vo filme ‚Konkláve‘ správne – a nesprávne – o procese voľby pápeža
Špekulácie okolo konkláve o voľbe nového pápeža sú dlhoročnou tradíciou. Ale pre hroziacich kandidátov po smrti pápeža Františka sa rady vatikánskych expertov zväčšili vďaka Hollywoodu, píše portál The Hill
Film „Konkláve“, náladový politický triler z roku 2024, predstavil mnohým laikom starodávny výberový proces s jeho tajomnými pravidlami a veľkolepým ceremoniálom, aj keď so strieborným plátnom plným palácových intríg a prekvapení.
Hoci film má svojich kritikov, s rešpektom a s úctou a presne zobrazuje mnohé rituály a súčasné problémy, ktorým čelí súčasná katolícka cirkev, závažnosť pápežských volieb, ktoré sú teraz v centre pozornosti po Františkovom sobotňajšom pohrebe v Ríme . Vatikánski experti však varujú, že film nevystihuje všetko správne.
Tu je pohľad na to, čo je „Konkláve“ správne – a nesprávne – o konkláve.
Scenéria a estetika
Film vyniká v obnovení vzhľadu a dojmu z konkláve.
„Film je v mnohom správny. Snažili sa presne reprodukovať mizanscénu Vatikánu,“ uviedol v e-maile William Cavanaugh, profesor katolíckych štúdií na DePaul University v Chicagu. „Ukazujú, že veľa drám sa odohráva okolo predkonklávnych rozhovorov medzi kardinálmi.“
Podľa reverenda Thomasa Reese, staršieho analytika Religion News Service a odborníka na Vatikán, to nie je dokonalé znovuvytvorenie.
Hodnoty produkcie filmu označil za „úžasné“, ale zaznamenal drobné nezrovnalosti v oblečení kardinálov.
„Červená v odevoch kardinálov bola sýto červená, zatiaľ čo realita je viac oranžová. Úprimne povedané, viac sa mi páči hollywoodska verzia,“ uviedol v e-maile Reese, jezuitský kňaz, ktorý napísal: „Vnútri Vatikánu: Politika a organizácia katolíckej cirkvi.“
Pápežské protokoly
Film je v súlade so skutočnými očakávaniami na rýchle konkláve, povedal Massimo Faggioli, profesor historickej teológie na Villanova University v Pensylvánii.
„Dlhé konkláve by vyslalo posolstvo cirkvi rozdelenej a možno na pokraji schizmy. História konkláve v minulom storočí je skutočne príbehom krátkych konkláve,“ uviedol e-mailom.
Reese upozornil na ďalšie nezrovnalosti. Aj keď bol priebeh hlasovania znázornený presne, povedal, že hlasovacie lístky sa nespália po každom hlasovaní, ale po každom zasadnutí, čo sú zvyčajne dva hlasy.
Sväté zápletky
Existuje niekoľko obzvlášť závažných chýb, ktoré, ak by boli opravené, viedli k úplne odlišnému filmu.
Kľúčová postava filmu, arcibiskup z Kábulu v Afganistane, prichádza tesne pred konkláve s papiermi vyhlasujúcimi, že zosnulý pápež z neho urobil kardinála „in pectore“ – „v tajnosti“ – čo mu umožnilo hlasovať za budúceho pápeža.
„Najväčšou chybou vo filme bolo prijatie kardinála v pectore do konkláve,“ povedal Reese. „Ak pápež verejne neoznámi meno v prítomnosti kolégia kardinálov, nemá právo zúčastniť sa konkláve.“
Cavanaugh súhlasil a poznamenal, že hoci zvrat vo filme o kábulskom arcibiskupovi bol pritiahnutý, poukazuje na určitú pravdu o konkláve.
„Kardinálovia nie vždy vedia, koho dostanú, keď volia pápeža,“ povedal. „Keby kardináli vedeli, aký by bol (Jorge Mario) Bergoglio ako pápež František, mnohí z nich by ho nevolili. Pius IX. bol zvolený za liberála a zmenil sa na arcikonzervatívca. Ján XXIII. mal byť veselým dočasným pápežom a rozpútal Druhý vatikánsky koncil,“ sériu modernizujúcich reforiem.
Ďalšia z bizarnejších dejových línií filmu zahŕňa dekana kardinálskeho kolégia, ktorý porušil pečať spovednice tým, že inému kardinálovi prezradil, čo mu mníška priznala, povedala Reese.
„Dopustil sa smrteľného hriechu a bol by automaticky exkomunikovaný. Takýto čin by bol mimoriadne nesprávny,“ povedal Reese.
Okrem toho, kardinál platiaci za hlasy, ako je to ukázané vo filme, je v modernej dobe nevídaný, povedal Cavanaugh, a politikárčenie je prehnané.
A taká je aj politika.
Film robí chybu v tom, že z kardinálov robí liberálnych alebo konzervatívnych šampiónov, povedal Kurt Martens, profesor kánonického práva na Katolíckej univerzite vo Washingtone.
„Tieto označenia nám nepomáhajú,“ povedal, pretože kardináli sú veľmi opatrní pri vyjadrovaní svojich názorov a „dokonca aj niekto, koho si myslíme, že je liberálny kardinál, je podľa svetských štandardov dosť konzervatívny.“
A dodal, že aj v nezvyčajne veľkom konkláve, ako je to tohtoročné, pravidlo vyžadujúce, aby budúci pápež získal aspoň dvojtretinovú väčšinu hlasov, zaisťuje, že „čokoľvek nazývame extrémom“, pravdepodobne nezíska dostatok hlasov.
Autori Associated Press Giovanna Dell’Orto a Nicole Winfield prispeli k tejto správe
Ilustračné foto: z filmu Conclave. Zdroj: IMDb
28. apríl 2025 05:40
