ZAUJÍMAVOSTICivilizáciaŽivot

Technologická elita buduje miesta prežitia apokalypsy

Majú spúšťač: ak padne Taiwan či Pobaltie, odchádzajú. Obávajú sa aj umelej inteligencie

Téma príprav na globálne krízy už dávno nepatrí len do oblasti vedecko-fantastickej literatúry. Na úpätí Ánd v západoargentínskej provincii Mendoza sa odohráva projekt, ktorý ukazuje, ako nad možným kolapsom civilizácie uvažuje časť svetovej technologickej elity.

Skupina investorov na odľahlom ranči Wamani buduje sebestačné útočisko, ktoré má ich rodinám zaistiť prežitie v prípade tretej svetovej vojny či inej globálnej katastrofy.

Za celou myšlienkou stojí argentínsko-španielsky podnikateľ Martin Varsavsky, ktorý vybudoval viacero úspešných miliardových firiem. Jeho pohľad na súčasný svet je neúprosný a opiera sa o presvedčenie, že globálny konflikt sa už v podstate začal.

„Už teraz sme v tretej svetovej vojne, bojové línie sú nakreslené. Dáva jednoducho zmysel mať útočisko,“ povedal Varsavský.

Prečo práve odľahlé úpätie Ánd?

Príprava na scenáre apokalypsy nie je medzi najbohatšími ľuďmi sveta ojedinelá. Známy investor Peter Thiel si zaobstaral pozemky na Novom Zélande a zakladateľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg vybudoval bunker pod svojím sídlom na Havaji.

Obr.: argentínska pampa. Zdroj: Pixabay

Varsavského prístup sa však odlišuje tým, že namiesto izolovaných podzemných krytov stavia na prirodzené výhody celého juhoamerického regiónu.

Geografická poloha Argentíny má podľa neho ideálne podmienky, ktoré môžu v prípade jadrového konfliktu rozhodnúť o prežití.

Región sa nachádza v bezpečnej vzdialenosti od hlavných vojenských a strategických cieľov aj od predpokladaných trás radiačných mrakov.

Zároveň disponuje bohatými zásobami ropy, dostatkom vody a úrodnou pôdou, ktorá je schopná uživiť obyvateľstvo.

„Moja myšlienka nie je len mať malé skupiny zatvorené v bunkroch,“ povedal Varsavský.

K rozhodnutiu investovať v Argentíne prispela aj miestna politická klíma. Libertariánsky prezident Javier Milei presadzuje otváranie trhu a jeho vláda pripravuje programy, ktoré majú prilákať zahraničných investorov, informoval Financial Times.

Varsavkému vyhovuje, že Argentína sa otvorene hlási k hodnotám západnej civilizácie a podľa jeho slov pôsobí v mnohom „európskejšie než samotná Európa“.

Zaujímavosťou je, že k rovnakému záveru dospel aj spomínaný Thiel, ktorý si nedávno kúpil sídlo v Buenos Aires. Varsavský k tomu poznamenal, že s Thielom dospeli náhodou k rovnakému záveru, že zo všetkých miest, kam by človek mohol ísť v prípade tretej svetovej vojny, je Argentína najlepšia.

Snaha o absolútnu sebestačnosť

Ranč Wamani rozkladajúci sa na ploche 32-tisíc hektárov kúpil Varsavský koncom roka 2023 spolu s piatimi partnermi. Medzi spoluinvestormi figuruje napríklad nový argentínsky veľvyslanec v USA Alec Oxenford či zakladateľ potravinárskej značky Kind Dan Lubetzky.

Do výstavby doteraz investovali takmer 10 miliónov dolárov. Projekt je navrhnutý tak, aby dokázal fungovať nezávisle od vonkajšieho sveta.

Všetky obytné objekty od malých montovaných domov až po špeciálne kupoly využívajú solárnu energiu. Na rozsiahlych pozemkoch plánujú chovať dobytok aj pestovať základné plodiny.

Technici dokonca preverujú možnosť stiahnuť veľké jazykové modely umelej inteligencie do lokálnych počítačov, čím by vznikol „vlastný obmedzený internet“, ktorý by fungoval aj pri kompletnom výpadku globálnej siete.

Miestni obyvatelia z neďalekého mestečka Eugenio Bustos sa však na projekt pozerajú s opatrnosťou. Jedna z pracovníčok miestnej čerpacej stanice vyjadrila pochybnosti, keď uviedla, že je veľmi divné kúpiť si tak veľa pôdy len pre seba bez akéhokoľvek komerčného plánu.

Na druhej strane, strážkyňa parku Camila Martínezová považuje dohady v okolí za „tichú poštu“ a oceňuje, že majitelia aspoň udržiavajú a chránia pôvodnú prírodnú krajinu.

Prírodné prekážky a plán pre prípad núdze

Budovanie útočiska v nehostinnom prostredí Ánd so sebou prináša aj konkrétne prírodné a logistické výzvy. Oblasť pravidelne zasahuje silný a horúci horský vietor Zonda.

Architektka Lucia Castillová spomína, že Martín bol vystrašený, keď ten vietor uvidel prvýkrát. Presklené stavby navyše vyžadujú v zime intenzívne vykurovanie drevom a v lete chladenie klimatizáciou. Hoci sa na pozemku nachádzajú pramene, zmena klímy zvyšuje riziko celkového nedostatku vody v horských oblastiach.

Varsavský má so svojou rodinou určený spúšťač pre okamžitý odchod z Európy.

„S manželkou sme sa dohodli, že ak Čína vezme Taiwan alebo Rusko Pobaltie, na druhý deň sme tam,“ uzavrel.

Obava z umelej inteligencie

Je tu aj druhý dôvod na budovanie archy záchrany. Niektorí z najbohatších mužov Silicon Valley začínajú myslieť na najhoršie scenáre.

Podľa portálu BBC stavajú luxusné útočiská, investujú do pozemkov na odľahlých miestach a hovoria o „poistke v prípade apokalypsy“. Spája ich spoločný strach – že umelá inteligencia môže prerásť ľudské schopnosti.

Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg začal podľa magazínu Wired už v roku 2014 s výstavbou rozsiahleho komplexu Koolau Ranch na havajskom ostrove Kauai, ktorý sa rozprestiera na ploche 1 400 akrov (približne 5,67 štvorcových kilometrov). Súčasťou projektu má byť aj úkryt vybavený vlastnými zdrojmi energie a potravinovými zásobami. Robotníci, ktorí na stavbe pracovali, museli podpísať dohody o mlčanlivosti, a od cesty je areál oddelený šesťmetrovým múrom, ktorý zakrýva pohľad na stavbu.

Mnohí lídri technologického sveta, ktorí stoja za rozvojom umelej inteligencie, zároveň otvorene priznávajú, že sa jej obávajú. Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman v decembri 2024 vyhlásil, že „všeobecná umelá inteligencia (AGI) príde skôr, než si väčšina ľudí myslí“.

Zakladateľ DeepMind Demis Hassabis odhaduje príchod v horizonte piatich až desiatich rokov a zakladateľ Anthropic Dario Amodei hovorí dokonca o roku 2026.

Nie všetci s tým súhlasia. Profesorka informatiky na univerzite v Southamptone Wendy Hallová tvrdí: „Posúvajú cieľovú čiaru neustále. Záleží, s kým sa rozprávate. Technológia je úžasná, ale stále je veľmi ďaleko od ľudskej inteligencie.“

Podľa knihy novinárky Karen Hao začal hlavný vedec OpenAI Ilya Sutskever už v roku 2023 veriť, že sa ľudstvo blíži k prelomu. Dokonca mal kolegom navrhnúť, aby pre popredných výskumníkov spoločnosti vybudovali podzemný bunker, kým sa táto technológia dostane na svetlo sveta.

-red3-

Ilustračné foto: pixabay

9. august 2026   11:45

 

Zroj
ta3.com

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

Back to top button