Vyjadrenia francúzskeho ministra vnútra prichádzajú po tom, čo Emmanuel Macron vyzval na politické riadenie schengenského priestoru s cieľom zaistiť lepšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ.
Francúzsko chce, aby členské štáty EÚ, ktoré odmietajú prijať žiadateľov o azyl a relokácie utečencov, v rámci európskej solidarity finančne pomáhali hostiteľským krajinám a krajinám “prvej línie”, ktoré sú najviac vystavené náporu utečencov a migrantov. Podľa tlačovej agentúry AFP to vo štvrtok uviedol francúzsky minister vnútra Gerald Darmanin na stretnutí so svojimi rezortnými partnermi v Lille, na podujatí, ktoré pripravilo francúzske predsedníctvo v Rade EÚ.
Darmanin pripomenul, že Francúzsko počas výkonu svojho predsedníctva chce, aby sa reforma migračnej politiky, čo je mimoriadne citlivá téma pre krajiny eurobloku, posunula vpred “po etapách”.
Jeho vyjadrenia prichádzajú po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyzval na politické riadenie schengenského priestoru s cieľom zaistiť lepšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ.
Zatiaľ čo nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová hovorila o “koalícii krajín dobrej vôle” v súvislosti s prijímaním žiadateľov o azyl, Darmanin povedal, že Francúzsko sa snaží získať záväzky od “hlavnej skupiny” európskych krajín týkajúce sa presídľovania migrantov, aby tak pomohlo krajinám, ktoré ich náporu najviac čelia, ako napríklad Taliansko.
“Prezident Macron povedal, že tí, ktorí by odmietli presídlenie utečencov, mali by ponúknuť finančnú podporu krajinám prvého vstupu a tým, ktorí presídľovanie akceptujú,” vysvetlil Darmanin v Lille.
Podľa jeho slov hlavnou myšlienkou je povedať, že solidarita je povinná, či už je vyjadrená premiestnením utečencov hľadajúcich právnu ochranu alebo dôslednou finančnou podporou.
AFP pripomenula, že niektoré štáty EÚ, najmä však krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko), odmietajú prijať žiadateľov o azyl. A hoci pokus o stanovenie povinných utečeneckých kvót počas migračnej krízy v roku 2015 sa ukázal ako neúspešný, otázka relokácií aj naďalej blokuje rozhovory o novom európskom pakte o migrácii a azyle. Ten Európska komisia navrhla v septembri 2020.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner prístup navrhovaný francúzskou stranou odmietol a vyzval na vytvorenie “aliancie rozumu”. Zdôraznil dôležitosť zabezpečenia lepšej ochrany vonkajších hraníc EÚ a pripomenul výzvu, ktorú podporuje 16 členských krajín, aby Únia financovala výstavbu bariér a múrov na svojich vonkajších hraniciach.
Redakčná poznámka
Ak chce koloniálne Francúzsko, aby nekoloniálne a stredoeurópske, suchozemské štáty sa podieľali na sanácii následkov aj francúzskeho kolonializmu finančnými platbami na migráciu (migrantov) ako spätnej väzby na historické konanie koloniálnych krajín, potom je legitímna požiadavka nekoloniálnych krajín, vrátane Slovenska, aby vyrátali neetické obohatenie sa koloniálnych štátov v čase kolonializmu a neokolonializmu a žiadať od Francúzska vyplatenie kompenzácií, ktoré x-násobne prevýšia nejaké príplatky na migráciu.
Ak na druhej strane promigračné elity, politici a štáty tvrdia, že migrácia “obohacuje”, potom je nelogické, aby na toto obohatenie napríklad Francúzka, mali nejakou “migračnou” rentou priplácať ešte oveľa chudobnejšie krajiny, ktoré nemajú minulosť zaťaženú kolonializmom, otrokárstvom alebo neolokolonializmom a drancovaním prírodného bohatstva a ľudských zdrojov rozvojového sveta.
Iniciatíva Francúzska sa javí ako nelogická a pokrytecká, pretože nijaká vonkajšia ochrana schengenských hraníc nebude fungovať, pokiaľ Brusel a promigračné štáty budú robiť a podporovať promigračnú politiku, vrátane ignorovania pašovania ľudí z Afriky loďami mimovládnych organizácií.
-red1-
