Prezidentské voľby neboli len o Pellegrinim a Korčokovi, neboli len o dvoch konfrontačných a nezmieriteľných táboroch, ale boli aj o ľuďoch. Konkrétne, či sa mainstreamovej propagande a nadmieru angažovaným moderátorom v televíznych debatách podarí zmanipulovať dostatočnú masu ľudí, alebo či si väčšina voličov zachová zdravú mieru hodnotenia situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza.
Víťazstvo zdravého rozumu až tak naštvalo propagandistov, ale aj ich nastrčenú figurínu, že to „diplomat“ nezvládol bez vyhrážok „toto si zapamätám“… Predovšetkým toto zlyhanie I.Korčoka s jeho výstražne zodvihnutým prstom by si malo zapamätať, čo najviac voličov.
Pripomeňme si tú veľkú zmenu alebo rošádu. Väčšina ľudí neuverila opäť seknutým prieskumom agentúr o tesnom výsledku. Ani priamemu odrádzaniu Harabinových voličov zákernými otázkami moderátorky debaty na RTVS M. Jančkárovej. Slováci – až na Bratislavu – neuverili ani naratívu progresívcov šírenému na námestiach a mediálnym mainstreamom „nemôžu mať všetko“.
Pretože pod lampou bola najväčšia tma. Bola to v skutočnosti antislovenská, liberálna a progresivistická opozícia, ktorá chcela mať všetko – preto „ich“ prezidentka naťahovala na maximum termín predčasných volieb, len aby malo PS najväčšiu šancu sa skonsolidovať spolu s jeho chystanými satelitmi, aby získali post premiéra a vládu. Vzápätí dúfali, že na víťaznej vlne sa zvezú aj voľby prezidenta a vyhrá opäť nominant antivlasteneckých síl – asi preto dopredu pripravili naratív, ktorý Korčokovi vôbec nesedel o jeho „BLM vlastenectve“ s akousi výmenou jeho obsahu.
A zrejme tento ošúchaný naratív vzbudzujúci v národe zášť chcú použiť aj v európskych voľbách. Suma sumárum:
pôvodný plán antivlasteneckého politického mainstreamu s jeho aktivistickými médiami a angažovanými moderátormi diskusií si stanovil za cieľ mať všetko a totálne, na progresívcov, prevalcovať Slovensko, niečo na spôsob neomarxistického majdanu.
Nuž, nevyšlo, ale nie je dôvod na radosť, pretože tieto sily sa nikdy nevzdávajú. To je osvojená DNA neomarxistov – tichým a pomalým pochodom (na spôsob postupného vareia žaby v hrnci) uskutočňovať krok za krokom ich „kultúrnu revolúciu“, čiže rúcať tradičné hodnoty, rozvracať národný štát a obrátiť civilizáciu z nôh na hlavu… A progresívci sú momentálne ich nové, ešte nebezpečnejšie ideologické klony.
Aj vzhľadom na tieto fakty, aj berúc do úvahy rozhodujúcu úlohu mimoparlamentných vlastencov (voliči Harabina a Republiky), ktorí nakoniec zvrátili rozhodujúcu bitku výhry Petra Pellegriniho by nielen koalícia, ale v súčinnosti aj vlastenecká mimoparlamentná opozícia spolu s prezidentským palácom mali byť pripravení na ďalšie bitky, ak nie vojnu s antinárodnými silami osi zla (kolaborácia tzv.kresťanskej demokracie, kvázidemokratov, liberálov a progresívcov spolu s Matovičovými populistami).
Ako typickí nezmieriteľní neomarxisti presvedčení o svojej názorovej pravde a hodnotovej nadradenosti „zlo sú zásadne tí druhí“ , hodiac vinu za prehru na údajné floskuly o „prezidentovi vojny“ jasne naznačili, že nechcú prehru prijať a pripravujú sa na novú vojnu.
Aj v prípade Ivana Korčoka sme boli svedkami typického prejavu progresivizmu, ktorý sa vraj nikdy nemýli, keďže sám nič neodvolal, ba sa opätovne prihlásil k svojim militaristickým vyjadreniam. Keďže si ani on nepripustil chybu, tak je zrejmé, že chce pokračovať v nejakej forme opäť konfrontačnej politiky a zrejme ho ako vycvičeného karieristu (kariérneho diplomata) použijú aj tí, ktorí to už raz s ním skúsili.
Takže je, dúfam, zrejmé, že na vavrínoch vlastenecká scéna zaspať nemôže. Je tiež jasné, že konzervatívne a vlastenecké sily sa ani v budúcej bitke nemôžu spoliehať na farizejskú kresťanskú demokraciu, alias “KDH”. Treba sa opäť prichystať na novú, minimálne zákopovú, vojnu o Slovensko.
Rafael Rafaj
Ilustračné foto: SKsprávy
8. apríl 2024 06:00
Už by mala koalícia zaťať do niektorých prípadov ÚŠP / súdy / NAKA a začať ich riešiť. Predpokladám, že niečo rozpracované v zákulisí už majú. Budú kvičať tak či tak, no možno bz to bolo s väčším strachom.