Ilustračné foto: archív Kancelárie prezidenta SR
„Sme vďační za podporu, ktorej sa nám v týchto dňoch dostáva. Už len skutočnosť, že naši partneri, vrátane Slovenska, verejne vyjadrujú podporu Ukrajine, pomáha znižovať napätie v našej spoločnosti.“
Aj tieto slová mal povedať prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenský slovenskej hlave štátu zuzane Čaputovej v telefonickom rozhovore.
Pani „citlivo-chápavá“ opäť nesklamala liberálny fan klub vyjadreniami ako si veľmi dobre uvedomuje, že „v napätí a neistote z najbližšej budúcnosti sa ľuďom na Ukrajine žije ťažko“.
Pridala aj bonmot o nami vysielanom signály, že v tejto pohnutej situácii nie sú sami. Prezidentka opäť dokázala, že cudzím rozumenie oveľa lepšie ako vlastným. Aj preto dostáva ceny prevažne zo zahraničia… Vlastnému národu totiž buď “nerozumie” alebo ak má väčšina Slovákov iný názor na ukrajinsko-ruské napätie ako ona, tak dokonca povie, že “je to omyl” či národ je omyl?
Ale k podstate. S prezidentom Zelenským hovorila aj o konkrétnych formách pomoci, najmä v oblasti energetiky.
Ako je známe, dôsledky vnútorných problémov Ukrajiny a jej antiruskej rétoriky sa odzrkadlili aj v nedôvere Ruska k bezpečnosti prepravy plynu cez jej územie ďalej na Západ. To poškodzuje aj slovenské ekonomické záujmy a ohrozuje energetickú bezpečnosť, pretože Slovensko vďaka ukrajinskej konfrontačnej politike prichádza o milióny eur z tranzitu plynu ďalej na Západ.
Ukrajina už počas plynovej krízy v rokoch 2008/9 kradla plyn, ktorý mal prúdiť ďalej na Slovensko, čo spôsobilo Slovensku vážne ekonomické problémy. Práve z tejto krízy pochádza „riešenie“ reverzného toku plynu opačným smerom – zo západu na Slovensko a ďalej na Ukrajinu.
Toto ale zjavne hlavu našej prezidentky netrápi. Naďalej podporuje konfrontačný antiruský model, ktorý je možno v záujme NATO, Bruselu, aj Nemecka s jeho Nord Streamom, ale určite nie Slovenska.
Zuzana Čaputová akosi zabúda, koho prezidentkou vlastne je a koho záujmy má v prvom rade obhajovať a presadzovať.
Aj keď slovenskú a európsku verejnosť korporátne médiá bombardujú každý deň správami ako Rusi údajne neposielajú plyn na Západ, Gazprom trpezlivo vysvetľuje, že si plní všetky zmluvné kontrakty, čo je aj logické. Aj Kremeľ opakovane spochybnil jednostranné a nepodložené tvrdenia, že by mal používať plyn ako geopolitickú zbraň.
Keby tomu tak nebolo, potom by voči ruskej spoločnosti predsa Západ použil okamžite ekonomické sankcie a uplatnil si zmluvné pokuty. Keďže tomu tak nie je a Západ frčí na trhovom mechanizme, je jasné, kto v tomto ping-pongu klame a kto používa plyn ako politickú zbraň. Práve zo Západu prichádzajú správy o nutnosti odstrihnúť sa od ruského plynu. Dokonca USA začali do EÚ dovážať predražený skvapalnený bridlicový plyn loďami!
Preto sme sa pozreli na objednané a čerpané množstvo plynu z Ruska.
Z deviatich skúmaných krajín len dve vykazujú v dodávke plynu anomálie: Ukrajina a Slovensko.
Všetky ostatné majú vyšší pomer kontrahovaného objemu ako vyčerpaného, čo je tiež logické, pretože to závisí aj od priebehu zimy. Kým Česká republika si vyčerpala asi polovicu (4,0 mld m3) z objednaného množstva 8,5 miliárd metrov kubických plynu z Ruska (4,0/8,5), Slovensko vysoko prekročilo dohodnutý objem už asi o polovicu (7,6/5,0).
Podobne ako Česko sú na tom aj ďalšie krajiny: Maďarsko (8,6/10,2), Poľsko (9,7/21,6), Bulharsko (2,3/2,9), Francúzsko (14/40,7), Nemecko (41,6/86,5) a Taliansko (20,9/67,7). Iba Ukrajina, hoci má objednávku na 29,3 mld m3 ruského plynu, čerpala nula metrov kubických! Ruský plyn však dostáva – ale nie z RF, ale okľukou zo západu.
Jednoznačne to znamená, že Ukrajina z akéhosi trucu odmieta čerpať a platiť za ruský plyn priamo. Radšej si nechá komplikovanejšie posielať v oveľa drahších reláciách reverzným tokom plyn zo západných štátov cez Nemecko, Česko, rakúsky Baumgarten cez Slovensko ďalej na východ, na Ukrajinu.
Zaujímavé je aj čítanie slovenskej anomálie. Buď ministerstvo hospodárstva menej plynu objednalo a teraz ho viac spotrebúvame, alebo niekam “mizne”, pretože zima nie je vôbec tuhá. Jedným z vysvetlení môže byť, že časť z “nášho” plynu sa posiela späť na Ukrajinu. Či aj za doláre, alebo za priateľskú výpomoc, to zatiaľ nevieme.
Na tomto dôkaze sme ukázali propagandistickú nahotu tvrdení korporátnych médií, že Rusko voči Ukrajine používa plyn ako geopolitickú zbraň obchádzaním jej územia. Otázka by mala smerovať aj na Nemcov, prečo si potrebovali vybudovať megainvestíciou samostatný plynovod Severný prúd 2, ktorý obíde všetky tranzitné európske krajiny? Môžeme sa domnievať, že ak by okolité štáty, najmä Poľsko a Ukrajina mali s Ruskom normálne vzťahy, to by nemalo dôvod na takýto komplikovaný tranzit plynu cez morské dno.
Slovenským národno-štátnym záujmom je, aby plyn z Ruska smerom na Západ prúdil práve cez Ukrajinu.
Preto by slovenskí vládni predstavitelia a prezidentka Čaputová mali namiesto antiruských naratívov a hecovania Ukrajiny, nášmu susedovi vysvetliť, že svojou geopolitikou poškodzuje naše ekonomické záujmy. Ak tak nerobia, ale dokonca pravý opak, sledujúc viac potreby a záujmy Ukrajiny ako Slovenska, potom aj oni, nielen Kyjev, poškodzujú ekonomiku Slovenska a slovenských občanov. Z chápavých postojov a chlácholivých rečí sa nik nenaje a plyn, ani potraviny lacnejšie nebudú.
Je zrejmé, že tak robia v mene poslušnej euroatlantickej jednoty a direktív, o ktorých sa rozhoduje vo Washingtone a v Bruseli, ale nie v Bratislave. Tým dokazujú, že vôbec nepatria do čela nášho štátu. Môžme sa už teraz domnievať, že mnohí zo súčanej garnitúry – podobne ako M.Dzurinda či I.Mikloš – ukončia svoju politickú kariéru na Slovensku a prejdú do medzinárodných organizácií, inštitúcií alebo nadácií.
Prezidentka Čaputová by možno mohla svoj citlivo vnímavý radar nasmerovať na kratšie vlnové dĺžky s dosahom maximálne po Vyšné Nemecké či Čiernu nad Tisou a preciťovať problémy, ktorá táto konfrontačná geopolitika spôsobuje obyvateľom našej republiky.
A namiesto telefonátov so Zelenským a vyjadreniam o tom ako “prestala rozumieť Slovákom”, či komentovať názoru a vôľu ľudu ku kontroverznej zmluve s USA ako “omyl”, by možno mala zavolať ministrom Sulíkovi, Matovičovi a premiérovi Hegerovi a položiť im otázku, čo robia pre to, aby na Slovensku zmiernili rast cien energií a prečo o tomto probléme našich ľudí odmietajú diskutovať v slovenskom parlamente? Zjavne aj preto, lebo tam sa už o ničom dôležitom nerozhoduje.
Rafael E. Rafaj
Upozornenie: Pozrite si aj údaje o čerpaní plynu v sekcii Infografika TU
Redakčný oznam: Darovali by ste nám na chod portálu 2% z vašich daní ?
Vážení čitatelia SKspráv. Ako ste si všimli, pri čítaní článkov na portály SKsprávy vás neobťažujú vtieravé reklamy, ani výzvy na spoplatnenie obsahu. Aby sme vám mohli naďalej prinášať kvalitný obsah a nerušené čítanie, prosíme o podporu našej nezávislosti cez venovanie 2% z vašich daní. Vydavateľom SKsprávy je občianske združenie INŠTITÚT NÁRODNEJ POLITIKY
Identifikačné údaje potrebné na venovanie 2% z dane:
Inštitút národnej politiky, Strelkova 1, 831 06 Bratislava. IČO: 424 468 13
Číslo účtu – Slovenská sporiteľňa: SK91 0900 0000 0051 0890 4266 / GIBASKBX
Aj váš dar 2% z dane pomôže udržať našu nezávislosť a názorovú pluralitu.
