Ilustračné foto: Z. Čaputová. Koláž: SKsprávy
Prezidentský palác po dvanástich pracovných dňoch oznámil, že má dostatok overených podpisov v petícii na vypísanie referenda a že plebiscit pani prezidentka teda vypíše.
Problém je, či s jednou alebo dvomi otázkami. Tá, ktorá v referende určite bude, je o skrátení volebného obdobia NR SR, či už referendom alebo rozhodnutím parlamentu a o vypísaní predčasných volieb.
Už dnes teda vieme, že Zuzana Čaputová vypíše referendum týkajúce sa predčasných volieb minimálne s jednou otázkou. Tá druhá poputuje na ústavný súd, keďže hlava štátu nemá opäť jasno, či je kóšer s ústavou…
Toto je problém strategický. Rovnako dôležitý je aj ten taktický, pretože aj tu šípiť obštrukciu z prezidentského paláca. Tentoraz si prezidentkini fiškáli prispôsobili termíny.
Čaputová totiž oznámila, že referendum síce bude, ale nie 29. októbra, keď sa konajú komunálne voľby. Že vraj na tento termín „nebolo možné vypísať referendum“…
A to vraj aj bez ohľadu, či by žiadala ústavných sudcov o posúdenie jednej otázky alebo nie. Údajne túto lehotu „nebolo možné stihnúť“. Prečo? Lebo si vyrátala, že petícia vraj bola doručená neskoro.
Tak poďme spolu počítať. Prezidentka konštatuje to, čo všetci vieme – Ústava dáva prezidentovi lehotu, aby do 30 dní spočítal a skontroloval hlasy. To je fakt. Všetka česť, že kancelária stihla overiť pôvodných 406 039 hlasov už za 18 dní nenaťahovali čas. Veď čo by tak stovka zamestnancov robila… Čiastkový záver teda je, že lehoty sa dajú stihnúť aj v kratšom termíne ako tie maximálne zákonom či ústavou určené.
Ide aj o druhú časovú podmienku, o ktorej prezidentka vecne informovala, že má lehotu po overení na vypísanie referenda do 90 dní.
“Toto všetko sa má udiať dokopy do 120 dní od doručenia petície“, spočítala si maximálne termíny a tendenčne konštatovala, že „petičný výbor doručil hárky iba 66 dní pred konaním komunálnych volieb.”
Dala to na maximálny čas
Ako sa hovorí dala si na čas. Presnejšie na maximálny čas, pretože to môže urobiť od prvého dňa až po ten deväťdesiaty. Čo by jej bránilo rozhodnúť operatívne, to nepovedala, pretože sa zjavne spoliehala na povrchnosť verejnosti, ktorá si to nebude ani prepočítavať, ani logicky myslieť. nepredpokladám, že by jej tri mesiace trval jednoduchý úkon – vyhlásiť na konkrétny termín konanie referenda. O ostatné sa už postará kancelária NR SR a ministerstvo vnútra.
Pri iných termínoch to totiž pani prezidentka stihnúť vie. A dokonca raketovo rýchlo, takmer online. Pri ratifikácii DCA „obrannej“, čiže vazalskej vojenskej zmluvy medzi protektorátnou vládou na Slovensku a americkou vládou protektora to stihla ešte v ten istý deň večer ako ju premiér podpísal! Načo by čakala na posledný, pätnásty deň, veď išlo o Američanov.
Teraz ide len o nejakých 400 tisíc aktívnych „Slovákov“, čo by chceli referendum o skrátení volebného obdobia protektorátnej vlády, ktorá podpísala s Američanmi nielen DCA zmluvu, ale aj miliardové kontrakty na nákup amerických zbraní.
To predsa nepočká, demokracia a vôľa ľudu na Slovensku, tie počkať musia nielen tých 120 dní, ale zjavne podstatne dlhšie. Čas hrá v prospech protektorátneho režimu a v neprospech trápenia sa ľudí.
Spýta sa niekto pani chápavo citlivo vnímavej prezidentky, prečo by nemohla stihnúť vyhlásiť referendum na druhý deň, o týždeň či o tri, aby sa naplnila vôľa ľudu a článok 2. Ústavy SR – „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Žonglovanie s termínmi
O čo teda palácu išlo? Žonglovanie s termínmi malo zobrať vietor rozhorčenia z plachát verejnosti ešte predtým ako sa prezidentka obráti na ústavný súd, aby posúdil jednu z dvoch otázok.
Výsledok totiž bude, že referendum nebude s dvomi otázkami – môže tak nastúpiť spochybňovanie účasti na referende vládnou koalíciou, čo má mať rovnaký efekt ako údajná aritmetická nemožnosť vyhlásiť všeľudové hlasovanie na deň konania komunálnych a regionálnych volieb. Nuž, dve muchy jednou ranou pod pás voličov.
Zvláštna aritmetika prezidentského paláca sa tak podobá na ten vtip, ktorý môže byť aj realitou: „Médiá zisťovali matematické znalosti poslancov a pýtajú sa ich koľko je dva a dva? Odpoveď jedného z nich im vyrazila dych: To záleží od toho, či ste v koalícii alebo v opozícii“. Presne tak. Nejde o aritmetiku, ale o politiku a tam sa dá i tak, i onak.
Z tejto jednoduchej rovnice rozhodovania vyplýva, že fakticky palác nechcel zlúčiť komunálne voľby s referendom a minimálne aritmeticky je tak pani prezidentka v opozícii k vlastným občanom. Nuž, nie je to prvýkrát. Len aby sa nakoniec sama neprepočítala. Občan a národ sú tí, ktorí to nakoniec všetkým spočítavajú. Taká je skutočná demokracia – vôľa väčšiny, nie vôľa politických kalkulov.
Rafael E. Rafaj
