Globálny majdan: Čaká nás socializmus pre bohatých a kapitalizmus chudobných?

Sledujte zmeny, lebo nejde len o trendové názvy, ale o zmeny celého systému. Vieme, že kľúčové je vždy len to hlavné slovo, ktoré je všeobecne známe a zväčša si jednoslovné pomenovanie vystačilo na zrozumiteľný význam pre všetkých – laikov, aj odborníkov. Medzi také všeobecne zrozumiteľné pojmy patrí “demokracia” aj “kapitalizmus”.

Lenže globálne elity postupne menia podľa systému (u)varenia žaby pomalým zvyšovaním teploty až na bod varu, čiže postupným presadzovaním zmien, ktoré sú ničiace na tých, čo si na ne jednoducho zvyknú a neprejavia odpor, ani keď už cítia, že voda v hrnci, kde sú, je už horúca.

Zmena demokracie na „liberálnu demokraciu“

Takto sme si zvykli a úplne nám vyhovovala demokracia. Bez akéhokoľvek prívlastku, samozrejme, pretože v tom čase všetci vedeli, že demokracia je vôľa väčšiny. Lenže väčšina, dokonca ani tých pomaly varených žiab, by ani pri mediálnej manipulácii a propagande nikdy nesúhlasila s likvidáciou (svojej) vôle väčšiny v prospech presadenia vôle a mocenských záujmov aktívnej, angažovanej a dobre organizovanej menšiny.

A keďže plánované zmeny vychádzali proti záujmom väčšiny, tí, ktorí ťahajú globálne motúzy, na konci ktorých je prevažná väčšina politikov, presadili aj zmenu názvu. Ako hovorili starí Rimania – nomen est omen – meno je znamením.

Takto sa so zmenou názvu mení aj pojem a s ním aj význam a nakoniec aj praktický výkon politík, ktoré sa odvolávajú na „demokraciu“.  A tak sa jednoslovná „demokracia“, ktorej všetci rozumeli, zmenila na „liberálnu demokraciu“, ktorej rozumejú len tí systémom vyvolení.

Čo sa udialo? Zmenil sa nielen názov, ale aj význam. A to dosť podstatne, priam o 180 stupňov. Lebo

liberálna demokracia je v skutočnosti „rasistická totalitná neomarxistická diktatúra a tyrania menšín“ (Pavel  Fendek).

A to je už poriadna zmena! Nielen, že sa z vôle väčšiny stáva presadzovanie záujmov menšiny, ale zmenil sa aj charakter a obsah pojmu „demokracia“ na „totalitu“, či diktatúru, teda násilnou formou presadzované varenie (väčšiny) žiab.

Na tento tichý nebadaný prevrat poslúžili rozvratné ideológie, politika strachu z klimatického ohrozenia a geopolitika strachu z nepriateľa.

Nielen toho vonkajšieho (pre anglosaský svet zásadne len Rusko), ale aj vnútorného – tzv. „extrémistov“, čiže tých, čo v hrnci s vriacou vodou kričia, aby žaby vyskočili von, lebo sa uvaria.

Ak sa demokracia pre moju generáciu spájala so Západom, a teda aj s kapitalistickou spoločnosťou ako protiváhou sveta komunistických totalitných režimov a „spoločného vlastníctva“, tak už ani toto spojenie neplatí. Zrušilo sa už pri zmene západných spoločností na „liberálne demokracie“.

Zmena kapitalizmu na „zainteresované strany“

Keďže všetko so všetkým nejako súvisí, tak zmena pojmu, významu a praktizujúcich politík postihla aj samotný názov „kapitalizmus“. Tentoraz nemyslím na používanie liberálneho slovníka politickej korektnosti, čiže na pojem „trhový mechanizmus“ či „trhové hospodárstvo“. Ani na ďalší skrášľovací prívesok „sociálne orientovaného“ hoispodárstva… Realita je taká, že ide zas ruka v ruke so zmenou obsahu pojmu demokracia aj o zásadnú zmenu obsahu kapitalizmu.

Žabám v hrnci navráva a nový koncept podsúva známa postavička globalizácie, Klaus Schwab, zakladateľ a prezident Svetového ekonomického fóra (WEF). Balónik prevratných zmien – opäť podľa neomarxistickej revolučnej stratégie vojny proti všetkému prirodzenému prebieha ako tichý pochod, alebo tiché zvyšovanie teploty vody – vypustil na oblohu Klaus Schwab výrokom o „kapitalizme zainteresovaných strán“. 1)

Socializmus pre bohatých a kapitalizmus pre chudobných

Variacim žabám sa už globálne podsúva nielen placebo globálneho otepľovania, ale s týmto naratívom globálneho strachu aj s ním súvisiaca „zodpovednosť“.  Lebo iba tak by masy žiab mohli súhlasiť s drastickou zmenou globálneho spoločenského systému z demokracie (ako vôle väčšiny), rešpektujúcej právo vlastniť osobný majetok a mať svoje individuálne práva na „liberálnu demokraciu” čiže diktatúru záujmov menšiny finančných elít, ktoré  uvedomujúc si vyčerpanie zdrojov a priepastné rozdiely menia hru rošádou systémov na socializmus pre bohatých a kapitalizmus pre chudobných.

Na trvalú udržateľnosť svojej moci a bohatnutia samozvaní „záchrancovia“ sveta

potrebujú legitimizovať okrádanie úzkej menšiny masy väčšiny ľudstva na systém kapitalizácie (svojich) ziskov a socializácia strát národných štátov, teda verejných financií…

…ktoré budú musieť tak ako doteraz – zachraňovať, čiže „zodpovedne“ doživotne splácať tie masy (väčšiny) pomaly varených žiab.

A keďže so zvyšujúcou teplotou vody sa žaby začnú mrviť, meniť miesta, reptať a niektoré aj vyskakovať, tak finančná globálna menšina hlasno volá po „zodpovednosti“ zainteresovaných strán na riešenie problémov, ktoré spôsobila. A ktoré to sú? Tak ako doteraz  – menšinová strana (súkromnej) korporátnej a globálnej špičky pyramídy a široká (verejná) základňa verejnosti, verejnej moci a verejných financií.

Cieľ zmeny: nebudete nič vlastniť a predsa budete šťastní

Je jasné, že ide najmä o ďalšie uvarenie tej druhej, širokej a početnej väčšiny svetovej verejnosti, žijúcej vo väčšine národných štátoch, ktoré sú ale vďaka pôsobeniu prvej skupinky (finančno-oligarchickej a korporátnej menšiny) totálne zadlžené a navyše žili vo fatamorgáne demokracie ako vôle väčšiny ľudu, aby súhlasili so zmenou, ktorú pomenovali opäť v mimovládke Svetového ekonomického fóra: „nebudete nič vlastniť a predsa budete šťastní“.

Takže na záver sumarizácia a dôvod zmien názvov, ktoré sa notoricky opakujú a laikovi sa zdajú len ako kozmetické, ale majú zásadný význam a vplyv na zmenu politík vlád a tým aj dopad na bežných občanov, ktorí si ich majú osvojiť ako “prirodzené”.

Keď rozhodovať bude len globálna elita

Na to, aby sa mohol naplniť cieľ nového systému, v ktorom za kolaborácie verejnej zainteresovanej strany (vlád) bude rozhodovať len úzka skupinka globalistov, musia zmeniť nielen demokraciu, ale aj kapitalizmus.

Cieľom je, aby ste zabudli na demokraciu ako vôľu väčšiny ľudu, lebo rozhodovať bude už len menšina elít, a to aj v mene naratívu tzv. právneho štátu (vnúteného nadnárodnými elitami) a tiež, aby ste zabudli na to, že máte nejaké slobody a práva, vrátane na majetok, lebo o to všetko postupne prídete vďaka vyvolanej a riadenej energetickej a ekonomickej kríze (údajné „klimatické ohrozenie“).

Lebo vlastniť majetok všetkých a rozhodovať o mase postupne varených žiab bude len úzka skupina globálnych elít, ktorá vám bude všetko prepožičiavať a vy sa vďaka systému sociálnych kreditov – totálnej kontroly správania – naviazaných na vašu „uhlíkovú stopu“ budete aj tak cítiť „šťastne“ (že žijete, lebo poslúchate). Do bodu varu ostáva už len pár stupňov, nezabúdajte na to!

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vlastenec, autor, publicista, šéfredaktor, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. V roku 2015 založil Inštitút národnej politiky, kde sa venuje analýzam. Pôsobí aj ako podpredseda politických väzňov z bývalej totality (PV ZPKO).

Vysvetlivka: 1) Klaus Schwab , zakladateľ Svetového ekonomického fóra: “Dnes sa koncept kapitalizmu zainteresovaných strán, ako aj myšlienky, že zložité problémy v našom svete možno vyriešiť len verejno-súkromnou spoluprácou, konečne stávajú hlavným prúdom! Zodpovednosť zainteresovaných strán na korporátnej, ale aj globálnej úrovni zostáva základným princípom všetkého, čo robíme.“

Ilusttračné foto: SKsprávy

28. január 2024   06:00