Michal Šimečka (PS) nie je práve studnicou múdrosti, čo dokazuje aj infantilnými výrokmi a aj novou infantilnou kampaňou „Nemôžu mať všetko“.
Odhliadnuc od ďalšieho šírenia negatívnej energie a vyvolávania konfrontačných negatívnych emócií na úrovni šírenia politickej nenávisti, vecne, faktograficky a v zasadení do kontextu, čo mala v rukách bývalá koalícia, ktorá dnes vyplakáva ako opozícia na námestiach, ide o jasný propagandistický hoax, čiže šírenie dezinformácií.
Progresívni Šimečkovci sa zrejme spoliehajú na IQ svojho elektorátu, ktorý nepotrebuje fakty, ale stačí mu len stádovito zaujať „správny postoj“, ktorý mu oznamujú progresívni proroci. Medzi nich môžeme zarátať aj prezidentku Z.Čaputovú, ktorá vzišla z košiara Progresívneho Slovenska ako jeho podpredsedníčka.
Meritom zavádzania progresívcov má byť práve boj o post hlavy štátu s tendenčnou davovou sugesciou, že súčasná koalícia nemôže mať všetko – aj premiéra, aj predsedu parlamentu (vždy to tak bolo) a ešte aj prezidenta (párkrát to tak už bolo).
Aj pri triumviráte premiér-predseda parlamentu-hlava štátu by sme našli súbežný prienik – napríklad za prezidentovania M.Kováča či R.Schustera, bývalého predsedu SOP. Prvý síce pochádzal z HZDS, ale postojovo sa o 180 stupňov otočil proti Mečiarovi. Druhého však už zvolila vládna koalícia SDK-SDĽ-SMK-SOP v roku 1999. Podobnosť so Z.Čaputovou nájdeme pri I.Gašparovičovi, ktorý bol síce zvolený počas druhej vlády M.Dzurindu, ale od roku 2006 pôsobil súbežne s výkonom prvej vlády R.Fica a po krátkej eskapáde Radičovej vlády, ešte aj dva roky počas druhej vlády Fica.
Súčasná parlamentná a pred rokom 2023 aj neparlamentná opozícia (PS a KDH) však mala počas troch vlád národnej skazy (premiéri I. Matovič, E. Heger a Čaputovej nominant Ľ. Ódor) v rukách oveľa viac, než teraz vyplakáva a na námestiach roní falošné krokodílie slzy mladý Šimečka.
Počas celého obdobia mali tieto antislovensky naladené vládne koalície v rukách nielen post premiéra, predsedu parlamentu, ale de fakto aj progresívnu hlavu štátu, ktorá politickú kariéru – podobne ako M.Šimečka začala v Progresívnom Slovensku.
Slováci si ale pamätajú, čo spôsobuje nesúlad až ideologická či politická nevraživosť hlavy štátu s vládnou koalíciou – stačí si spomenúť na roky konfrontácie prezidenta Kováča s premiérom Mečiarom, či Kisku s Ficom a teraz aj Čaputovú s Ficom. Takto rozdelený a rozhádaný národ tu bol vždy, keď sa angažovane do politických kompetencií vlády nadmieru angažovane a konfrontačne vkladala hlava štátu.
Opakujúcich podobností by sme našli viac. V čase sporu Mečiara s Kováčom prišli liberálni propagandisti s toxockým termínom “mečiarizmus”. Teraz z toho istého spektra prichádza tá istá metodika s pojmom “ficizmus”… NA podobné difamačné nálepky citlivo reaguje aj zahraničie, pričom dochádza k poškodzovaniu mena, obrazu aj záujmov Slovenska, ale to protislovenskej opozícii neprekáža.
Čo z toho vyplýva? Niekto, kto nemá rád Slovensko a jeho národnú suverenitu má záujem, aby takáto politická konfrontácia, spoločenské napätie a nevraživé delenie spoločnosti pokračovalo minimálne ďalšie štyri roky, ak by sa národ zas nechal emocionálne zblbnúť a nedajbože by zvolil Korčoka. Keďže emócie, tobôž davové, máme menej pod kontrolou ako racionálne uvažovanie, je pre nás dôležité mať dobrú spoločenskú pamäť, poučiť sa a nedať sa obalamuniť recyklovanými tendečnými heslami.
Mali oveľa viac!
Pretože zlodej často kričí, aby chytili (iného) zlodeja. Realita je taká, že tí, čo vyplakávajú, mali tohto podstatne viac pri mocenskom válove. Okrem troch najvyšších funkcií v štáte si vtedajšie koalície zvolili toho „svojho“ človeka na dôležitý post generálneho prokurátora, ale aj špeciálneho prokurátora. Dokonca s kontroverznými okolnosťami voľby a pochybnosťami o férovosti bezpečnostnej previerky, dokonca s úpravou zákona „lex Lipšic“, aby mohol byť vôbec tento politicky exponovaný nominant – bývalý poslanec NR SR, minister vnútra a spravodlivosti za KDH, poslanec za OĽANO a šéf strany NOVA – navyše vo výkone podmienečného trestu – zvolený do funkcie, počas ktorej v jeho úrade malo dochádzať k politicky motivovaným stíhaniam exponentov súčasnej vládnej koalície za asistencie pochybných udavačov („univerzálnych kajúcnikov“).
Odhliadnuc od faktu, že išlo o politikov bývalej opozície, čo je veľmi citlivá vec v každom inkvizítora a Úradu špeciálnej prokuratúry. Tieto fakty nedocvaknú naozaj len ľudom, ktorí sú leniví precvičiť si mozgové závity.
Okrem toho vtedajšia koalícia – súčasná vyplakávajúca opozícia disponovala aj drvivou väčšinou ústavných sudcov na Ústavom súde SR, ktorých šesť menoval ešte exprezident Kiska (rovnako politicky exponovaný v bývalej koalícii – strana Za ľudí) a sedem menovala súčasná progresívna prezidentka Z.Čaputová.
Tá dokonca aj vo svojej kancelárii dala priestor viacerým progresívnym dušičkám. A navyše, ešte aj z toho „nezávislého“ úradníckeho premiéra Ódora sa aktuálne vykľul líder kandidátky PS. Tak kto teda mocensky “mal všetko”?
Ilustrácia: autor/facebook.com/rafael.rafaj.9
Len týchto niekoľko vecných faktov by bolo dôvodom na non plus ultra konanie vládnej koalície a diskvalifikovanie tvrdení hlavného šamana progresivistov – Michala Šimečku. Mimochodom, ten počas vládnutia jeho súčasných opozičných spojencov pôsobil v ďalšej významnej politickej pozícii ako jeden z podpredsedov Európskeho parlamentu.
Treba k tomu ešte vôbec niečo dodať? Azda len: objektívne fakty zavážia viac ako progresívne „správne postoje“, čiže ideologická a politická propaganda. Ostatne takémuto modus operandi verili v bývalej totalite len bezduchí ľudia, ktorí držali hubu a krok alebo si zámerne zakrývali oči. V prípade hlavného progresívneho šamana jablko nepadlo ďaleko od dedovizného stromu.
A poučenie z tohto krízového obdobia sporov? Majte oveľa viac radšej fakty a vecné či logické argumenty ako prázdne ideologické floskuly, propagandistické naratívy, pouličné šteky, či podpichovanie nenávisti „zdochla mi koza, tak susedovi nech dve“.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore.
Ilustračné foto: SKsprávy
3. február 2024 05:55, aktualizované: 11:00 a 16:30
