Ilustračné foto: Pixabay
Sulíkova strana Sloboda a Solidarita (SaS) vyzbieraním podpisov na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera očakáva pád vlády, čo však nemusí byť hneď a ani úplné. Dokonca pri strategickom aj subjektívnom vajataní prezidentky – zvýšiť si svoj kredit a aj reálnu moc – môže Hegerov kabinet buď dovládnuť alebo hlava štátu môže navrhnúť najhorší variant pre opozíciu, a to tzv. úradnícku vládu.
Tá by vymenila súčasných ministrov a mohla by dovládnuť do riadnych volieb vo februári 2024. Asi by nebolo prekvapujúce, kedy sa tam objavili „odborníci“, ktorých by sme nakoniec našli napríklad na kandidátke progresívcov.
Sulík s časťou poslancov HLAS-u, ktorí návrh podali (pozn.: potrebných je najmenej 30 poslancov) si totiž mohli streliť nielen do svojho kolena, ale zostreliť vplyv celej opozície, ktorá sa usiluje o spoločný cieľ: vymeniť súčasné vládne strany po budúcich voľbách, najlepšie predčasných.
Peter Pellegrini mohol naletieť Sulíkovi vo vyslaní signálu kreovania nového liberálneho spojenectva SaS-HLAS v projekte, ktorý môže byť nakoniec medveďou službou pre obe strany, aj pre zvyšok celej parlamentnej opozície (Smer, Republika, Život, ĽSNS).
Sulíkovi liberáli mohli návrhom na odvolanie celej vlády sledovať paralelne aj zástupný, či možno aj hlavný cieľ: zobrať vietor z plachiet blížiacemu sa referendu a vôli ľudí rozhodnúť o ukončení trápenia rodín, domácností, aj ekonomiky Slovenska.
Ak by sa totiž podaril husársky kúsok na úrovni minimálnej pravdepodobnosti a menšinový trojlístok vlády OĽaNO-Sme rodina-Za ľudí by poslanci hlasovaním sfúkli z hrušky dole, prišla by fantómová úľava, vyventilovanie napätia v spoločnosti z nekompetentného vládnutia.
Ale to je len povestné !A“, ktoré bez následného „B“ nič neznamená. Začal by totiž plynúť nekonečný čas pani prezidentke, ktorá by riešenie citlivo chápavo-vnímavým dumaním „ako ďalej“ naťahovala ako voľnú gumu, aby sa ľudu zobrala energia prísť práve 21. januára 2023 k urnám všeľudového hlasovania, keď akože by síce vláda E.Hegera ešte bola v demisii, ale nemuselo by k nej až do riadnych volieb vôbec dôjsť.
Ak by potom po upps! neúspešnom referende s oklamaním zdania ľudí Zuzana Čaputová pristúpila k vymenovaniu akože „úradníckej vlády“, opozícii by okamžite vyschla aj voda na mlyn, v ktorom by už nemohla zomieľať adresnou a vecnou kritikou súčasné vládne strany a ich nominantov.
Toto najnevhodnejšie riešenie na zmenu „zmeny“ by najviac vyhovovalo bývalej strane pani prezidentky, Progresívnemu Slovensku, ktoré berie hlasy Sulíkovcov a ešte by im aj naložili blchy do kožucha za medvediu službu, kde nakoniec „skutek-utek“.
Tento čas-nečas vládnutia-nevládnutia, kedy by sa ministri aj premiér vrátili do parlamentných lavíc akože oni nič, oni len muzikanti, by využili „odvolané“ subjekty na to, aby sa zbavili hriechov vládnutia na to, aby sa pokúsili opäť zmiasť ľudí a získať body aj volebné hlasy.
Ako vidíme, SaS aj časť poslancov HLAS-u podľahli predčasnému výstrelu. Akurát, že do prázdnej tmy a do radov opozície. Sulíkovci tak opäť potvrdili oprávnené pochybnosti, či sú vôbec v opozícii a opozíciou, alebo len dvojitými agentmi na odvrátenie návratu tých, ktorí by Slovensko mohli konečne dať opäť do poriadku a neschopných plagiátorov do laty. Všetko sa vyjasní a karty hráči vyložia na stôl už vo štvrtok 8.decembra na mimoriadnej schôdzi parlamentu.
Rafael E. Rafaj
