Ilustračné foto: Pixabay/SKsprávy
Od piatka 1.apríla prešlo Rusko na platby za plyn v rubľoch. V nedeľnej relácii minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík pripustil, že ak to inak nepôjde, tok plynu z Ruska sa teraz nemôže zastaviť, a tak zrejme Slovensko bude platiť aj rubľami.
V pondelok 4. apríla už jeho stranícky aj rezortný podriadený, štátny tajomník Karol Galek otočil kormidlo postoja o 180° a oznámil, že „Slovensko neplánuje za túto surovine platiť rubľami tak, ako to požaduje ruský prezident Vladimír Putin“. A to napriek faktu, ktorý aj Galek priznal, že Slovensko patrí v rámci EÚ „ku krajinám najzávislejším od ruského zemného plynu“.
Slovenská suverenita je totálne podmytá
Tento energeticko-politicko-stranícko-rezortný konflikt odhalil donaha viacero spodných prúdov, ktoré podmývajú nielen politickú suverenitu ministra, ktorý dostal viac, než frčku do nosa za svoj pragmatický prístup.
Ten totiž hovorí jasnou rečou: „slovenskí“ verejní činitelia musia na 1. mieste obhajovať slovenský záujem, teda záujem peňaženiek slovenských domácností. Opak je pravdou. Táto vláda na všetkých frontoch bojuje proti Slovákom.
Aj teraz v mene akejsi chimérickej „európskej jednoty“ ohrozíme nielen slovenskú energetickú bezpečnosť, ale aj finančnú a možno aj životnú bezpečnosť dvoch miliónov slovenských domácností.
“Zo Slovenska individuálne platby v rubľoch posielať nebudeme,“ otočil Galek svojho šéfa do inej roviny. Zmena tejto pozície by podľa neho mohla nastať iba v prípade, ak sa takomto postupe dohodne celá Európska únia a tento postup by bol “nevyhnutný”.
Takže v priamom prenose tu máme porušenie vernosti SR a povinnosti slúžiť jej obyvateľom verejnými funkcionármi platenými slovenskými občanmi v mene (geo)politickej a už aj ekonomicko-strategickej podriadenosti bruselským elitám, či rovno národným záujmom Spojeným štátov.
Niektorým štátom, ktoré si hravo nahradia ruské dodávky plynu to môže byť jedno. Jedno by to ale nemalo byť slovenským politikom, ktorí, poznajúc mieru závislosti aj ekonomickej výhodnosti „ruského“ plynu, by mali zaujať suverénny, na 1.mieste proslovenský postoj alebo presvedčiť ostatných, že my musíme plyn odoberať, aj platiť – z Ruska a v rubľoch, ak došlo k zmene podmienok.
Akcia a reakcia: sankcie – zmena podmienok – zmena platby
Tie mimochodom spôsobili uvalené sankcie úniou na Rusko a najmä jeho vylúčenie z medzinárodného bankového platobného systému SWIFT. Putin to zdôvodnil pomerne jednoducho: dodali sme vám plyn, vy ste zaplatili eurami, ktoré ste nám zmrazili, takže zadarmo dodávať nemôžeme.
Aj keď liberálne Slovensko, aj europoslušný Galek medzi rečou povedia, že okamžité odstrihnutie sa od ruského plynu a ešte viac ropy nie je aktuálne, ani krátkodobo možné, výsledok je hrôzostrašný.
Sme svedkami totálnej, priam protektorátnej podriadenosti sa cudzím politickým, vojenským, geopolitickým, aj ekonomickým záujmom, ktoré poškodujú slovenských občanov.
Európske „spoločné“ riešenie je americkým riešením
Najhoršie je, že v tomto prípade aj tzv. európske riešenie je vlastne americkým riešením, nepriamym príkazom, či „odporúčaním“ na rokovaniach za zatvorenými dverami. Paradoxne, dolár sa otriasa podstatne menej ako euro. Farizejské od USA voči EÚ a teda aj Slovensku v tejto situácii je fakt, že napriek sankciám za posledný týždeň americké úrady zvýšili dodávky ropy z Ruska o 43 %! Potvrdil to námestník tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska Michail Popov v rozhovore pre noviny Komsomolskaja pravda.
Argumentácia o údajne spoločnom „výhodnejšom“ nákupe v deformovanej atmosfére politickej ekonómie a spolitizovanej ekonomiky stojí na vode aj v kontexte reálne výhodnejších bilaterálnych nákupov plynu priamo s Ruskom, čoho dôkazom je srbská cena za plyn alebo aj maďarská, dohodnutá rokovaniami lídrov Srbska a Maďarska priamo s Putinom. Jedinou podmienkou pre výhodné ceny boli dlhodobejšie (10 až 14 ročné) kontrakty, čo je nielen férové, ale aj výhodné pre obe strany.
Preto na poslušné plnenie „drahšej“ vôle (aj ropy a plynu) Washingtonu Bruselom a následné sebazničujúce nesuverénne „slovenské“ poslušne hlásime v pozore politikmi tejtovlády Tejtokrajiny bez ohľadu na finančnú situáciu slovenských rodín, ktoré v priemere zarábajú tretinu z toho, čo je európsky priemer vyspelých západných krajín, je len jedno možné pomenovanie – ekonomická vlastizrada. O tej národnej zrade sa už všeobecne a dlhšie vie.
Rafael E. Rafaj
