Ak je štát jednotná a najvyššia spoločná a spoločenská, kultúrna, duchovná a politická, teda aj demokratická hodnota odvíjajúca sa od štátnosti, ktorej realizácia prešla dlhým zápasom vlastencov o národnú suverenitu vo vlastnom štátnom útvare, tak potom nemôže existovať nijaká polemika ani o redukcii štátnych sviatkov naviazaných na zápas o národnú a štátnu slobodu, nezávislosť a zvrchovanosť. Teda tie, ktoré priamo súvisia so vznikom štátu, druhej Slovenskej republiky.
Podriaďovať štátnosť a štátne sviatky ekonomickým profitom je pre každý vyspelý a sebavedomý národ dokonca ponižujúcou urážkou.
Pokusy otvárať „diskusie“ na hľadanie financií do prázdnej kasy po matovičových atómovkách sú len rafinovanou metódou overtonovho okna, ktoré sa na konci každej takejto „diskusie“ nakoniec vždy dokorán rozrazí.
Otváranie overtonovho okna ma prekvapilo nielen zo strany vlády, ale aj skúseného národniara Tona Hrnka, ktorý navrhol ich flexibilu na najbližšiu nedeľu…
Tak sa spolu pozrime, či skutočne má Slovensko veľa štátnych sviatkov a či si naozaj Slováci nadužívajú voľno, odhliadnuc od faktu, či väčšina spoločnosti, politickej scény a mainstreamových médií venuje aj náležitú pozornosť a úctu štátnym sviatkom.
Slovenská republika má šesť štátnych sviatkov, z ktorých je päť aj dňom pracovného voľna. 1.januára sa slávi Deň vzniku Slovenskej republiky, 5.júla oslavujeme Sviatok sv. Cyrila a Metoda, 29.augusta Výročie SNP, 1.septembra si pripomíname Deň Ústavy SR, ktorý by chcel premiér R.Fico zmeniť podobne ako 28.október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) na sviatok bez dňa pracovného voľba no a nakoniec tu máme 17.november – Deň boja za slobodu a demokraciu.
Okrem toho máme ďalších osem dní prevažne cirkevno-civilných sviatkov: 6.január – Zjavenie Pána, (Traja králi), potom pohyblivé sviatky Veľký piatok a Veľkonočný pondelok. Ďalej je to 1.máj – Sviatok práce, 8.máj – Deň víťazstva nad fašizmom, 15.september je sviatkom Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska, 1.november je Sviatok všetkých svätých („Dušičky“)a na konci roka sú to vianočné tri sviatky (24., 25. a 26.december).
Spolu 13 dní pracovného voľna, z toho len dva spojené so vznikom druhej Slovenskej republiky, jeden súvisiaci so štátnym útvarom našich predkov – Veľkomoravskou ríšou a cyrilometodskou kultúrno-duchovno-jazykovou tradíciou. Ďalších osem je cirkevno-civilných a ostatné sa viažu na historicko-politické udalosti u nás a vo svete.
Národný rozmer
Slovensko má len šesť štátnych sviatkov, donedávna len päť (pribudol 28.október), s dňami pracovného pokoja tvoria celkom 15 dátumov. Netreba však zabudnúť na pohyblivosť dvoch najväčších cirkevných sviatkov – Veľkej noci a Vianoc, ktoré môžu pripadnúť aj na sobotu a nedeľu, rovnako tak ostatné sviatky, takže 15 dní voľna v roku je len v ideálnom prípade a len raz za čas.
Počet ani pomer k charakteru sviatkov nevypovedá o nadmernej pozornosti k štátnym sviatkom patriacich k vznikaniu štátu.
Treba tiež zohľadniť fakt, že Slováci sú súci starý národ, ale Slovensko je mladý štát a suverénneho vládnutia sme si neužili toľko, aby sme si vypestovali aktívny a najmä pozitívny vzťah vlastenectva a obetavej služby Slovenskej republike. Žiaľ, toto je realita a práve štátne „štátotvorné“ sviatky by mali sledovať aj tento legitímny, kultúrotvorný, spoločensko-sociálny aj duchovný cieľ obrody hrdosti a suverenity národa vo vlastnom štáte.
Zdanie klame
Počet – súhrn, nemusí vyjadrovať skutkovú podstatu, a to voľno za každých okolností. Ak zohľadníme ďalšiu realitu, že najdôležitejší sviatok, Deň vzniku Slovenskej republiky, oslavujeme súbežne s Novým rokom, kde nielen význam udalosti, ale aj pozornosť ľudí je viazaná skôr na cirkevný a všeobecný civilný sviatok začiatku nového roka a vytriezvenie zo Silvestra, tak naliehavosť udržať všetky skutočne štátotvorné štátne sviatky je ešte nástojčivejšia.
Veď len dva štátne sviatky (1.január a 1.september) sa viažu bezprostredne k obnoveniu suverénnej slovenskej štátnosti. Ak by niekoho táto formulácia dráždila, tak 1.január v susednom Česku sa oficiálne volá Deň obnovy samostatného českého štátu…
Ak tu máme údajne nejakú redundanciu sviatkov, tak potom treba hľadať inde. Na cirkevné, ktoré sa stali súčasťou civilného ročného rituálu, si nielen veriaci, ale aj neveriaci ľudia siahať nedajú.
V hre sú tak tri zdedené sviatky z bývalej totality – 29.august, 1. a 8.máj, ktoré boli a ešte aj sú stále súčasťou ideologickej a geopolitickej propagandy.
Na výber redukcie teda nemáme veľa možností, a preto treba overtonovo okno úvah „čo keby“ a „ktorý“ okamžite rázne zatvoriť.
Medzinárodný rozmer
Keďže v tej našej inferiórnej malosti u účinkovania v „spoločných štátoch“ sa často prirovnávame k ostatným, nezaškodia fakty o tom, ako sú na tom tí druhí.
Susedné Rakúsko má 13 štátnych sviatkov, z toho 11 je cirkevných sviatkov. Ďalších 17 sviatkov nie sú dňami pracovného pokoja.
V Maďarsku majú 11 štátnych sviatkov. Výročie revolúcie 1848 (15.marec), Deň ústavy a sv.Štefana (20.august), Deň republiky (23.októbra) súvisia so štátnosťou, ďalších osem sviatkov je cirkevných.
V Poľsku majú 13 štátnych sviatkov, z toho dva sa viažu k poľskej štátnosti: Deň ústavy (3. máj) a Deň nezávislosti (11.novembra). Okrem Sviatku práce (1.máj) sú ďalšie cirkevné.
Česká republika oslavuje spolu 14 sviatkov (z ktorých pomerne veľké časť tvoria cirkevné). Pretože na 1. január ale pripadajú hneď dva (Deň obnovy samostatného českého štátu aj Nový rok) v skutočnosti je voľných dní trinásť.
V Taliansku majú 12 celoštátnych a štyri regionálne štátne sviatky, z toho len tri sú civilné, zvyšok je z kresťanského kalendára.
Nemecko má 18 štátnych sviatkov, z ktorých 9 je celoštátnych a 9 regionálnych (platné len v niektorých spolkových krajinách).
Ako vidíme z príkladov v Európe, Slovensko vôbec nevyčnieva ani v počte štátnych sviatkov, ani v počte dní pracovného voľna. Sebavedomie a súdržnosť národa sa dajú posilňovať aj cez štátne sviatky, ale to by musela ísť príkladom politická scéna a štátna reprezentácia v úcte k suverenity štátnosti a zvrchovanosti národa.
Sociálny rozmer
Overtonovo okno k rušeniu dní voľna, súc štátny „sviatok“ akože formálne ostane, by mohli razantne zabuchnúť odbory. Otázka už podľa prezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej nestojí tak, či skracovať pracovný čas, ale vyvstáva otázka, ako k skráteniu pristúpiť a akú formu zvoliť
Ako príklad by sme mohli uviesť Island, ktorý najprv zaviedol skrátený pracovný čas v štátnom sektore a po pozitívnej skúsenosti sa zmena už aplikuje aj v súkromnom sektore. V Španielsku dal štát možnosť firmám skrátiť pracovný čas na dobrovoľnej báze, pričom im časť nákladov cez prechodné obdobie aklimatizácie bude preplácať.
Ak chce ekonomika alebo štátny aparát – donútený pôžičkovým otroctvom svetového finančného systému – diktovať vlasteneckým hodnotám boja za národnú slobodu vo vlastnom štáte a tiež právu pracujúcich na oddych, tak sa tieto úvahy zasekli niekde v 19.storočí. V tom 21. storočí sa už vážne uvažuje o skrátení pracovného času – buď na 35 hodín týždenne či ešte menej , alebo skrátení pracovného týždňa len na štyri pracovné dni s trojdňovým víkendom. Pri robotizácii, automatizácii a digitalizácii s nábehom dokonca umelej inteligencie je súčasný model osem a pol hodinového pracovného dňa pri 5-dňovom pracovnom týždni jednoducho neudržateľný.
A v rovnakej názorovej bubline, čakajúcej na prasknutie, sa nachádzajú aj úvahy o redukcii štátnych sviatkov či dní pracovného pokoja v Slovenskej republike.
Rafael Rafaj
Ilustračné foto: SKsprávy
13. december 2023
