Goeblesovčina je pomerne známy termín aj jav systémového klamania a propagandy systému, až sa opakovaná lož v mysliach ľudí nakoniec premení na „asi pravdu“.
Po nedeľnej diskusii na TA3 by sme mohli u nás zaviesť podobný termín liberálna gröhlingovčina.
Nový šéf strany liberálnych extrémistov sa totiž vykašľal na fakty a zvolil si za argumenty neuveriteľné javy zo sféry politických oxymoronov.
Debata, v ktorej moderátor R. Dírer „pustil hru“, len aby bola nepozerateľná totiž vedel, koho tábor môže najviac znechutiť skákaním do reči a vypúšťaním gröhlingovčiny ako propagandy na „skvelého“ Ivana Korčoka. A tak boli nepriamo v štúdiu opäť dvaja na jedného – ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý prirodzene robil obhajcu prezidentskému kandidátovi Petrovi Pellegrinimu.
Poďme spolu vyzliecť exministra školstva v matovičovej vláde národnej skazy donaha. Gröhling sa v prvom rade snažil Ivanovi Korčokovi obliecť či žehliť akože jeho „vlastenecký kabát“, lenže liberáli zabúdajú dodať, že je postojovým americkým vlastencom.
Doteraz sa totiž nomenklatúrny káder vlád Mečiara, Dzurindu, Fica aj Matoviča v ničom neprejavil ako slovenský vlastenec, milujúci oddane nielen štát ako objekt vlastenectva, ale aj subjekt, bez ktorého nie je štátnosť – slovenský národ. Len štátne vlastenectvo je totiž málo – v minulosti ho presadzovali aj všetky totalitné režimy.
Korčok, aj Gröhling majú totiž rovnakú liberálnu krvnú skupinu „SK negativ“, čo dokazujú aj používaním jazyka pri označení Slovenska zásadne len ako „tejtokrajiny“.
Gröhling „tútokrajinu“ použil v debate x-krát a podobne ako (momentálne) liberálny progresívec Korčok aj on svoju vlasť označuje len ako „krajinu“. Takže logický záver je, že skutočný vlastenec nemôže mať za vlasť nejakú „tútokrajinu“, takže Korčok, ani Gröhling nie sú nijakí „vlastenci“, iba ak proamerickí či euroatlantickí, takže sú vlastne antivlastenci, lebo ani pri vlastenectve nemôžete slúžiť dvom pánom alebo sedieť na dvoch stoličkách ako sa nás snaží presvedčiť tábor progresívnych liberálov.
Okrem opakovanej gröhlingovčiny obhajca Korčoka zvolil typickú liberálnu manipulačnú metódu – ak dôjdu fakty a argumenty – spochybni oponenta, čiže P.Pellegriniho.
Aj tu si Gröhling zvolil lacný a povrchný, ťažko uveriteľný spochybňujúci „argument“ o „podržtaške“ Fica, čo pri karieristovi Korčokovi – ktorý držal hubu a krok pri Mečiarovi, Dzurindovi, Ficovových vládach, aj pri Matovičovi – vyznieva trápne až smiešne.
Antislovenskí liberáli sa zjavne spoliehajú na metódu trójskeho koňa, keď sa budú snažiť vraziť klin medzi Smer-Hlas-SNS, pretože liberálni extrémisti pracujú zásadne so zápornými energiami a negatívnymi emóciami – v čom im angažovanosťou nadmieru pomáha mediálny – rovnako antislovensky naladený – mainstream.
Smiešne a falošným tónom znela aj sťažnosť na údajnú dezinformačná kampaň proti Korčokovi od tých, ktorých pracovnou politikou metódou je zásadne očierniť a démonizovať konkurenciu.
Z rovnakého prekysnutého cesta bol aj ďalší fatamorgánový ustráchaný zajac vytiahnutý z debatného klobúka Gröhlinga o hrozbe koaličnej nesúrodosti, keďže Saska doteraz rozbila každú vládnu koalíciu, v ktorej sa zo zúfalstva ocitla.
Rovnako nelogicky a mimo fakty pôsobilo aj strašenie kmeňa lepšiľudí, ktorí si namýšľajú, že vždy stoja len na tej „správnej strane“ o údajnom „podlizovaní sa Rusku“. To mimochodom hovoria vojnoví štváči a tí, ktorí sú až po uši zapichnutí v americkom militantnom zadku, pričom ten korčokov sedel na veľvyslanectve vo Washingtone.
Aj ďalší ošúchaný naratív antipropagandy proti humanizácii trestov (Slovensko má napr. najviac väzňov na 100 tisíc obyvateľov) strháva nasadenú liberálnu masku z tváre Gröhlinga aj Korčoka, ktorý bol nominantom SaS vo vláde národnej skazy, pretože to bola Saska a liberáli, ktorí drukovali za humanizáciu trestov pri prechovávaní drog aj za legalizáciu marihuany cez chystanú veľkú novelu TZ, ktorú predkladala a obhajovala ich ministerka M. Kolíková v roku 2021.
A tu sa dostávame k finálnemu „argumentu“ progresívnych liberálov, ktorí podobne ako pri neznámej osoby zo skládky (Z. Čaputovej) premaľovávajú aj obraz Ivana Korčoka. Dokonca aj na ďalší, priam drzí nezlučiteľný oxymoron – „mierotvorcu“, čo vyvracia aj účasť M. Dzurindu.
Ten bol počas volebnej noci v tábore I.Korčoka presne na 25.výročie spustenia „humanitárneho bombardovania“ bývalej Juhoslávie (Srbska) s hanebným poskytnutím slovenského vzdušného priestoru pre tieto „humánne“ americké bombardéry, ktorých 1999 cieľov vybral Pentagon a len jeden EÚ.
Mimochodom, Korčok v tom čase (1999) začínal pôsobiť v Bruseli pri misii NATO a neprejavil sa nijako mierotvorne ani proti napadnutiu suverénneho štátu bez mandátu BR OSN a aj dnes argumentuje potrebou vyzbrojovania Ukrajiny.
Ťažko uveriť slovám permanentných antinárodných škodcov a „bonzákov“ na Slovensko v Bruseli, ktorým vraj zrazu „záleží na dobrom mene Slovenska“. Toto harakiri môže urobiť len mentálny bezdomovec. Ako trafil klinec po hlavičke Šutaj Eštok, existuje na túto chorobu len jeden priliehavý pojem – klamstvo a klamárov sa načim strániť.
O právnom štáte totiž hovoria tí, ktorí ho na bežiacom páse porušovali počas éry matovičo-hegerovskej hrôzovlády, kde ľudia zomierali vo väzení a tých na uliciach považovali na dezolátnych čakateľov.
Preto pred 2. kolom prezidentských volieb treba oživiť pamäť a uviesť, že I.Korčok bol tiež súčasťou tejto antiľudovej a antislovenskej vládnej politiky, potláčajúcej základné slobody ľudí.
A ničiacej životnú úroveň Slovákov premrhaním desiatok miliárd eur, ktoré budú musieť splácať nové generácie, ktorých osud emigrácie zrazu leží na srdci Korčoka aj Gröhlinga. Mladý volič je totiž najľahšie manipulovateľný, keďže nemá priamo zažitú empirickú skúsenosť.
V každej debate padne aj nezodpovedaná otázka, ktorú dám na záver čitateľom – kto tu teda robí politiku pre zločincov, ak pod vládnou lampou tu bola tri roky tma ako v rohu? A kto uverí, že Ivan Korčok vystúpil zo svojho tieňa, ktorý je čoraz dlhší pri pozornom posvietení si na tohto špicer kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky? A kto už by preboha uveril, že tu máme kovaného slovenského vlastenca a mierotvorcu?
Ak krátku pamäť majú liberáli, väčšinový volič by si ju určite mal osviežiť, aby nezažil ďalšiu studenú sprchu po voľbách. Dvakrát po sebe podľahnúť mainstreamovej propagande a bičovaniu emócií v prezidentských voľbách a desaťročné trápenie s hlavami štátu, ktoré „tomuto národu nerozumejú“ predsa už stačilo.
Rafael Rafaj
Ilustračné foto: autor
25. marec 2024 05:56
