Ilustračné foto: SKsprávy
S historicky prvou dosiahnutou ústavnou koaličnou väčšinou sa zmenil vzťah vládnucej politickej moci k najvyššiemu zákonu – Ústave, ktorú by mali rešpektovať a do bodky plniť všetci ústavní činitelia.
Stratu plachosti a úcty pre ústavou v mozgoch psychopatov posadnutých mocou a pomstou posilnil k odvahe znásilňovať ústavné články na dennej báze aj takt dosadenia si väčšiny nových ústavných sudcov touto vládnou garnitúrou.
Podriadenie si ústavy politickej objednávke azda najviac ilustrovalo de fakto zmarenie referenda kontroverzne vnímaným verdiktom ústavných sudcov…
…ktorí v júli 2021 spláchli vyše 600 tisíc podpisov na petičných hárkoch do kanála tváriac sa, že medzi základnými, teda ďalej nevykladateľnými uzneseniami ústavy nie je Čl.2 (ods.1), teda že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
Ak by toto nestačilo, tak sudcovia sa zahrali na puntičkárov, ktorým nestačí garancia Čl.93 (ods.2), že „referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu“ a dožadovali sa konkrétnej definície, že všeľudovým hlasovaním sa môže skrátiť volebné obdobie NR SR, a teda vlády. Pochybuje niekto, že zastavenie deštrukcie spôsobovanej touto vládou nie je v najvyššom verejnom záujme, ak vláde nedôveruje 83% občanov?
Ústavné slobody len na papieri
Ústavné slobody dostali na frak a niektorí aj do krku projektil pri uplatňovaní práva na protest počas tzv. pandémie coronavírusu, o ktorom tí istí experti, ktorí hecovali za lockdown dnes tvrdia, že ide o „bežné vírusové ochorenie chrípkového typu“. Ochrana „verejného zdravia“ dostala prednosť pred ochranou základných práv a slobôd.
Na tie siahlo dokonca aj ministerstvo spravodlivosti cez angažovaný návrh zmeny Trestného zákona ministerkou Kolíkovou, ktorá si progresívne zmyslela trestať šíriteľov „nepravdivej informácie“ novým trestným činom, ktorý má byť sankcionovaný na úrovni neúmyselného zabitia!
Všetci ústavní činitelia, vrátane členov vlády skladajú na svoju česť a svedomie a na Ústavu „vernosť Slovenskej republike“.
Ak mal niekto dva roky pochybnosti o službe národu a vlasti členmi tejto koaličnej garnitúry, tak po 24.februári 2022 sa to naplno prejavilo ako služba USA, NATO a dokonca aj Ukrajine.
Antislovenská, a teda aj protiústavná činnosť sa rozvinula do mäsožravého kvetu angažovanou deštrukciou schvaľovania sankcií, poškodzujúcich občanov, ekonomiku, aj republiku, čiže aj garantované sociálne práva ničením životnej úrovne ľudí.
Skutočná demokracia stojí na dvoch nohách: na vôli väčšiny (ľudu) a na slobode slova.
Totalitné praktiky
Ústavný článok 26 garantujúci sloboda prejavu a právo na informácie (ods.1), zákaz cenzúry (ods.3) a právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie (ods.2) zhasli po vypnutí prvých slobodných médií, ktorých obsah sa nepáčil oficiálnej mocenskej línii, čo sme naposledy zažívali v bývalej totalite.
Rovnako už neplatí, že vydávanie tlače (ods.2) nepodlieha povoľovaciemu konaniu, pretože na slobodu médií – webových portálov siahla kradmou rukou ministerka „kreatívneho priemyslu“ (čiže aktuálne ministerstva nekultúry) Milanová novým mediálnym zákonom, ktorý ustanovil „regulátora“ a „komisiu“ – niečo na spôsob totalitného úradu ŠÚTI (Štátneho úradu pre tlač a informácie).
V oblasti ekonomickej deštrukcie už nemôžeme hovoriť o práve na „dôstojnú životnú úroveň“ (Čl.36), ktorú celoplošne infláciou a cenami energií stráca pri tejto vláde amatérov a plagiátorov čoraz viac ľudí.
Kríva aj Čl.19 s garanciou ochrany súkromného a rodinného života, do ktorého vám dvere ráno môže vykopnúť ktokoľvek v uniforme na štyri písmenká, aby vás o niekoľko dní či týždňov sudca pustil na slobodu.
Mohli by sme pokračovať článok po článku ako dochádza k deformácii či znásilňovaniu našich ústavných práv. A to nielen „toutovládou Tejtokrajiny“, ale aj Bruselom a chystá sa dokonca aj zásah cez miliardárskymi filantropmi nepriamo ovládanej medzinárodnej organizácie WHO.
Problém s dodržiavaním a ochranou demokracie je globálny a všeobecný útok na základné práva a slobody, čo sme videli v priamom prenose počas tzv.pandémie.
Aby sme si mohli ďalej slobodne pripomínať obsah štátneho sviatku Dňa Ústavy SR tak, aby sa nestal nocou alebo dokonca nočnou morou, tak si národ musí zobrať späť do rúk svoju moc, ktorá mu legitímne patrí ako najvyššiemu mocenskému hegemónovi, čiže skutočnému nositeľovi moci, ktorý ju len prepožičiava ako príbeh z Evanjelia o prenájme Pánovej vinice.
Okrem poslednej poistky v Čl.32 si zoberme k srdcu význam Čl.12 – že základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Otázka je, prečo sú “obmedziteľné”?
Rafael E. Rafaj
