O tom, že lepšie je vyvetrať ako spôsobiť prievan sa presvedčil poslanec Milan Vetrák(OĽANO), ktorý spojil do jedného návrhu rozličné ustanovenia k médiám a chcel tohto mačkopsa prepašovať do Ústavy SR v jednom ústavnom článku.
Dalo by sa povedať, že so špinavou vodou z mediálnej vaničky vylial aj dieťa plurality. Či skôr len novorodenca, pretože Vetrák ostal v bezvetrí pri bruselskom videní len plurality médií, hoc hlavným problémom je prezentovanie názorovej plurality v mediálnom étery.
Je teda úplne jedno, či máme päť alebo desať televízií s približne rovnakým obsahom ako to bolo jedno v bývalej totalite, či vychádzal jeden alebo päť denníkov s totožným obsahom.
Do ústavy navrhoval Vetrák doplniť, že nos máme na tvári medzi očami, presnejšie vylamuje dvere ustanovením už ustáleného mediálneho duálneho systému elektronických médií. Jediným nóvum mala byť bližšie neurčená aj „pluralita iných médií“.
Všetci, ktorí sa pohybujú v mediálnej oblasti predsa vedia malú násobilku, že duálne vysielanie tu máme vytvorené od roku 1991 a je založené na koexistencii súkromných vysielateľov a verejnoprávnych vysielateľov, pretože toto je ustálený európsky model mediálneho éteru, ktorý sa tak zásadne líši od amerického s hegemóniou súkromných vysielateľov.
Rozpočet a predražená výroba
Prešla však aj iná „nášľapná“ novela z rezortu ministerstva kultúry ovplyvňujúca tentoraz len hlavné médium verejnej služby. RTVS bude dostávať štátny príspevok vo výške 0,17 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP).
Od tohto ustanovenia si rezort kultúry sľubuje zníženie vplyvu politiky a vlády na rozpočet telerozhlasu. Nuž, peniaze sú jedna vec a ako sa s nimi narába v telerozhlase a najmä na čo, teda na aký program, je úplne iná káva.
Oproti Českej televízii tá „slovenská“, čiže televízna zložka RTVS, alias „Dvojbodka“ má o tretinu drahšie náklady na svoju prevádzku.
Túto analýzu som robil ešte v Inštitúte národnej politiky, pričom metodika zohľadnila prepočet na porovnateľné dáta. Samostatným fenoménom na detailnejšie preskúmanie je “deep state” v RTVS s dvornými súkromnými realizátormi najmä zábavných programov. Keď najvážanejšia britská matka všetkých médií verejnej služby – britská BBC (British Broadcasting Corporation) atakovala 50-percentný podiel na trhu, tak zasiahla rada uznesením redukujúcim podiel zábavných programov vo vysielaní, pretože práve cez zábavu sa zvyšoval podiel BBC na mediálnom trhu.
Mimochodom k návratu k štátnemu financovaniu RTVS. Manažmentu BBC sa v polovici 90.rokov podarilo zvýšiť verejnoprávne poplatky, a práve to umožnilo rozšíriť v roku 1997 ponuku služieb i o digitálne vysielanie. Verejnosť si síce platila, ale zároveň vedela za čo a na čo a aj videla výsledok na vlastné oči a uši.
Takže ak bude pokračovať predražená prevádzka a predražené odmeňovanie vedenia RTVS bez obsahovej kvality, je to len vizitka liberálneho verejnoprávneho populizmu a systémovej vojny proti národnému fenoménu v éteri..
To, že šírený obsah RTVS má ďaleko od „národného“ vysielateľa a prezentovania národnej kultúry s posilňovaním národnej identity Slovákov je smutný fakt ovládnutia média verejnej služby neslovenskými živlami.
To, že sa rezort kultúry teší aj nad likvidáciou dodatkového inštitútu Zmluvy so štátom, cez ktorú sa vedeniu RTVS mohli dávať adresne finančné prostriedky práve na náročnejšie umelecké formáty, vrátane tých s národným obsahom, je skutočnou tvárou systémovej deformácie všetkého slovenského v mediálnom éteri.
Práve na to slúžila tá bombastická zmena Mediálneho zákona z dielne Milanovej ministerstva kultúry (OĽANO), zrušenie úhrad verejnosti za služby („koncesionárske“ poplatky) z dielne liberálnej Sasky, kde ruka v ruke došlo aj k zrušeniu zmluvy so štátom, ktorá progresívnym deformovačom a likvidátorom slovenskej národnej a kultúrnej identity asi najviac klala oči.
Radikálna mediálna reforma, ktorú sme v odbornom tíme hnutia Republika prichystali, je tak zrelá na okamžitú realizáciu hneď po voľbách. Ak chcú sorošovi aktivisti deformovať základnú národnú podstatu, môžu to (zatiaľ) robiť v súkromných médiách, ale nie v médiu verejnej služby. Lebo my všetci sme národ a my všetci sme aj verejnosť. RTVS sa tak musí vrátiť k službe verejnosti a službe národu.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Publicistike a písaniu sa venuje už 30 rokov so zameraním na komentáre, glosy, analýzy a eseje, ktoré mu spolu s básňami začali vychádzať v Literárnom týždenníku a neskôr vo vyše desiatke ďalších publikácií. Autor knihy Za národ (2005) a knihy na vydanie Tajný kód starých Slovenov. Expert a predseda odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika.
Ilustračné foto: autor
21. jún 2023 06:00
