Vysoký zisk Putina vo voľbách nie je možné vysvetliť ich manipuláciou
V prvom rade považujem za nevyhnutné uviesť genézu prezidentovania V.V. Putina. Prvé voľby vyhral V.V. Putin v roku 2000 so ziskom 52,94% hlasov, v roku 2012 to bolo 63,6% hlasov a v roku 2018 to bolo 76,69% hlasov.
V tomto roku Putin získal rekordný počet 87,97% hlasov. Volebná účasť však nikdy nedosiahla 80%, čiže možno v podstate vylúčiť, že by obyvateľstvo bolo k voľbám nahnané pod samopalmi. O tom, že propaganda šliapala naplno je evidentné, tak to však funguje všade.
Vysvetlenie vývoja tohto trendu je nadmieru prosté. Po divokých 90-tych rokoch sa Putinovi v Rusku podarilo postupne zlomiť politickú moc oligarchie. To znamená, že sa mu podarilo vyšachoval všetky politické strany, ktoré ovládali oligarchovia, z politickej súťaže.
Navyše sa mu podarilo zvládnuť chaos v ekonomike. Obyvateľstvo to evidentne ocenilo, čo vidno v raste preferencií V. Putina v jednotlivých voľbách ako som uviedol v genéze vyššie. Nakoniec na ruskej politickej scéne zostalo dominujúce Jednotné Rusko a V.V. Putin a malé strany, ktoré v podstate nevybočujú z línie Kremľa. Ich traja Putinovi protikandidáti skončili ďaleko v poli porazených.
Stalo sa to však prvý krát. Predsedovi Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonidovi Sluckému dalo svoje hlasy len 2,5 percenta zúčastnených voličov. Ale jeho pred dvomi rokmi zosnulý predchodca a zakladateľ strany Vladimír Žirinovský, mal stabilnú voličskú základňu približne 15% a veľmi často si nedával servítky pred ústa aj vo vzťahu k Putinovi, v politickej konštelácii totiž patril medzi opozíciu.
Bol to šoumen na pohľadanie a doteraz som nevidel nijakého politika, ktorý dokázal tak baviť obecenstvo. Možno preto ho začali Rusi vnímať ako politika s neskutočným prehľadom až po jeho smrti a jeho predpovede sa stali legendárnymi. Zrejme kvôli spôsobu jeho prejavu sa nestal dôstojným súperom V.V. Putina, ale len 15%-ným sekundantom.
Ruská demokratická opozícia k vláde Putina, ako akcieschopná politická sila, rozpadla sa samovoľne už dávnejšie. Je marginálna a jej zvyšky fungujú už len na báze podpory Západu, čo nie je u ruského obyvateľstva vnímané pozitívne. Pre Putina nie je preto problém, zvlášť v stave vojnového konfliktu, použiť proti nej aj reštriktívne opatrenia.
Záverom môžem konštatovať, že V.V. Putin urobil všetko preto, aby Rusi považovali voľby za demokratické a ich prezident sa stal legitímne zvolenou hlavou štátu.
Pavel Fendek
Ilustračné foto: V. Putin. Zdroj: TASR/AP cez teraz.sk/screenshot
22. marec 2024 05:53
