Prinášame záverečnú, 4.časť analýzy o stave dodržiavania zákonnej požiadavky na pluralitu názorov vo vysielaní obsahovej služby televízií v politickej publicistike – víkendových diskusných reláciách.
Analýzu relácie RTVS O 5 minút 12 nájdete TU, analýzu relácie Sobotné dialógy TU a analýzu relácie Na telo TV Markíza sme uverejnili TU.
Súhrnná analýza skúmala prezentáciu politikov vo víkendových diskusných reláciách troch televízií (RTVS, Markíza a TA3) a Slovenského rozhlasu. Dáta a výsledné grafy sú porovnaním priemeru volebných preferencií jednotlivých politických subjektov za celý rok 2022 podľa prieskumov agentúry Focus s účasťou v diskusných reláciách.
Metodika, výstupy a hodnotiace súdy analýzy na základe kvantitatívnych dát sa opierajú o kľúčové právo verejnosti na príjem informácií z hľadiska napĺňania základnej ústavnej, legislatívnej, demokratickej a profesionálnej žurnalistickej hodnoty – plurality informácií. Zameranie analýzy sledovalo najmä kvantitatívne prezentovanie názorovej plurality cez rôznorodé zastúpenie relevantných politických subjektov pôsobiacich na politickej scéne Slovenska.
V politike
V relácii V politike televízie TA3 sa v roku 2022 prezentovalo celkom 107 politikov. Z toho mali parlamentné subjekty účasť (96x) a mimoparlamentné (11x).
Najprezentovanejším politickým subjektom v relácii V politike za celý rok 2022 bola Sloboda a solidarita (SaS), a to 24 x. Nasleduje OĽANO (20x), HLAS-SD (18x), SMER-SSD: (18x), Sme rodina (15x) a Za ľudí: (2x)
Koalícia mala spolu 60 účastí a opozícia 36 prezentácií. Z mimoparlamentných subjektov mali po dve účasti Progresívne Slovensko, Dobrá voľba, KDH, Aliancia a po jednej účasti SNS a hnutie REPUBLIKA.
Sumár spolu: podiel celkový pomer koalícia-opozícia (parlamentné)
Koalícia spolu: 60 účastí 56,1% 62,5%
Opozícia spolu: 36 účastí 33,6% 37,5%
Mimoparlamentné subjekty: 11 účastí 10,3%
Spolu: 107 účastí 100% 100%
Prezentácia politikov
Najprezentovanejšími politikmi boli: P. Pellegrini (HLAS) 6x; B. Kollár (Sme rodina) 6x; J. Krúpa (OĽANO) 5x; M. Krajniak (Sme rodina) 5x; L. Kamenický (Smer) 5x; J. Blanár (Smer) 5x; R. Sulík (SaS) 4x; D. Saková (HLAS) 4x.
Z hľadiska frekvencie konkrétnych politikov tak nadštandardne dominujú subjekty: Sme rodina (11X), HLAS (10x), Smer (10x).
Z predsedov politických subjektov sa objavilo v diskusiách 11 lídrov (z toho 7 mimoparlamentných), pričom najprezentovanejšími štatutármi boli:
| Pellegrini | Hlas | 6 x |
| Kollár | Sme rodina | 6 x |
| Sulík | SaS | 4 x |
| Matovič | OĽANO | 2 x |
| Fico | Smer | 2 x |
| Majerský | KDH | 2 x |
| Forró | Aliancia | 2 x |
| Drucker | Dobrá voľba a umiernení | 2 x |
| Uhrík | REPUBLIKA | 1 x |
| Šimečka | PS | 2 x |
| Danko | SNS | 1 x |
| M.Kollár | Spolu | 1 x |
Kvalitatívna analýza
Z hľadiska saturácie základného kritéria práva verejnosti na pluralitné informácie aj v diskusných reláciách vychádza analýza a hodnotenie televízie TA3 v porovnaní s ostatnými sledovanými elektronickými médiami relatívne dobre.
Televízia dala priestor pre 56 politikov, reprezentujúcich celkovo až 13 politických subjektov, čo je najviac zo skúmanej vzorky.
Televízia TA3 tak prezentovala aj mimoparlamentné subjekty, čo napríklad vôbec nerobí verejnoprávny RTVS.
Aj tu sa však vyskytli netransparentné výkyvy v pomere zastúpenia poslancami NR SR a faktorom momentálnej sily politického subjektu podľa priebežných výsledkov volebných preferencií.
Najdiskriminovanejším subjektom podľa týchto objektívnych kritérií sa javí hnutie REPUBLIKA, ktoré má päť poslancov v NR SR, k tomu poslanca Európskeho parlamentu (M. Uhrík) a v priemere za rok 2022 subjekt dosiahol priemer volebných preferencií 7,4%.
Pri len jedinej účasti predstaviteľa hnutia Republika v štvorici mimoparlamentných subjektov ťahá nevysvetliteľne za kratší koniec v porovnaní s dvomi účasťami KDH (bez poslancov v NR SR s priemerov 6,3%), Aliancie (bez poslancov a priemerom 4,6%), Dobrej voľby (bez poslancov s priemerom len 0,8%) a tiež SNS (bez poslancov s priemerom 3,8%) pri rovnako jednej účasti a strany Spolu (s jedným migrujúcim poslancom a priemerom 1,4%).
Preto musíme konštatovať, že napriek dosiahnutej saturácii ani pri TV TA3 nie je zrejmé podľa akej metodiky dochádza k obsadzovaniu diskusných relácií z hľadiska plnenia povinnosti na pluralitné zastúpenie.
obr.: porovnanie účasti politických subjektov (červená farba) v relácii V politike (TA3) s ich celoročnou silou preferencií (modá farba) podľa priemeru prieskumov agentúry Focus za rok 2022. Zdroj: autor
Spoločný záver
Podľa základného kritéria koalícia-opozícia dosiali sledované elektronické médiá nasledovné výsledky:
RTVS (TV) 61 : 42
Slovenský rozhlas (RTVS) 51 : 21
TV Markíza 61 : 42
TV TA3 60 : 36 : 11 (mimoparlamentné subjekty)
Zo štatistiky je zrejmé, že skúmané médiá pôsobiace v slovenskom mediálnom éteri si neplnia ani statusové postavenie strážcu demokracie a kritika vládnej moci, nakoľko väčší priestor na prezentáciu dostávali práve predstavitelia vládnej koalície.
Z hľadiska saturovania práva verejnosti na príjem pluralitných informácií najlepšie vyšla televízia TA3, najhoršie Slovenský rozhlas (RTVS).
obr.: súhrnné výsledky prezentácie politických subjektov v skúmaných štyroch reláciách (O 5 minút 12, Soborné dialógy, Na teloa V politike). Zdroj: autor
Relácia RTVS Sobotné dialógy nedodržiava ani ďalšie základné pravidlo mediálnej objektivity – názorového oponenta. Negatívnym javom je tak nadštandardná prezentávcia len jedného hosťa s moderátorom relácie.
Najviac kričí účasť Eduarda Hegera (12x), a to vo všetkých prípadoch sám, bez názorovej či politickej opozície. Osamotene bez oponenta sa objavili v relácii aj dvaja politici Za ľudí (J. Šeliga raz zo štyroch a V. Remišová dvakrát z troch účastí).
Moderátori verejnoprávneho média navyše nezaujali v týchto prípadoch náhradný opozične vyhranený postoj. Ďalšou neštandardnou anomáliou je fakt, že opozičný líder Smeru-SD R. Fico sa v tejto diskusnej relácii neobjavil počas roka 2022 ani raz.
Z kvantitatívnej analýzy pri všetkých porovnávaných reláciách nie je zrejmé podľa akého férového kľúča a akej transparentnej metodiky pozývania hostí (politikov) do diskusií sa riadia vedenia televízií
najmä s ohľadom na garantovanie kľúčového práva verejnosti na príjem pluralitných informácií, vrátane názorovej plurality vyjadrenej účasťou zástupcov relevantných politických subjektov v skúmaných diskusných reláciách elektronických médií.
Vzhľadom na volebný rok (2023) a blížiace sa predčasné parlamentné voľby sú tak celoplošnými elektronickými médiami ohrozené aj základné piliere demokracie v spôsobe prísunu informácií širokej verejnosti s absenciou objektívneho, vyváženého, transparentného a spravodlivého zastúpenia reprezentantov rôznorodých politických a názorových prúdov v spoločnosti.
Zlyhávanie kontroly zákonného dozoru
Podľa doterajších výstupov a rozhodnutí Rady RTVS a aj Mediálnej rady si oba dozorné orgány nedostatočne plnia svoju povinnosť dohľadu nad napĺňaním zákona a tiež hlavnému záväzku voči verejnosti a verejnému záujmu, ktorý je prvoradý.
Pritom hodnotu názorovej plurality a jej ohrozenie si už uvedomila aj Európska komisia, ktorá prijala Európsky akt o slobode médií (2022), ktorý má poskytovať na úrovni EÚ spoločné záruky s cieľom garantovať pluralitu názorov.
Pred aktom bolo prijaté Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o slobode a pluralite médií v Európskej únii (2017/2209(INI)), ktoré vyzvalo o.i. na ochranu a podporu pluralitného, nezávislého a slobodného mediálneho prostredia v službách demokratickej spoločnosti.
Uznesenie volalo po zavedení nezávislých mechanizmov monitorovania na posudzovanie situácie v oblasti slobody médií a plurality médií v EÚ.
Z materiálu vyberáme:
Bod 23. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú hrajú nezávislé a pluralitné médiá v súvislosti s politickou diskusiou a právom na pluralitné informácie, a to tak počas volebných období, ako aj v medziobdobiach; zdôrazňuje, že v súlade s dohovorom ICERD musia mať všetci politickí aktéri možnosť plne sa vyjadriť a priestor na vyjadrenie, ktorý majú k dispozícii na kanáloch verejnoprávneho vysielania, musí byť založený na novinárskych a odborných kritériách, a nie na úrovni ich inštitucionálnej reprezentatívnosti alebo politických názoroch;
Bod 31. (…) zdôrazňuje, že musia existovať dostatočné nezávislé a samostatné online kanály, služby a zdroje, ktoré dokážu sprostredkovať verejnosti pluralitu názorov a demokratických myšlienok o otázkach všeobecného záujmu; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali nové alebo existujúce vnútroštátne politiky a opatrenia v tejto oblasti.
V dokumente sa pluralita v rôznych akcentoch, tvaroch, formách spomína celkovo (v preambule a 65 bodoch) až 42 x! https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2018-0204_SK.html
Podľa poskytovania priestoru politikom a politickým stranám v hlavných televíziách na Slovensku a v Slovenskom rozhlase (RTVS) konštatujeme permanentné porušovanie nielen Ústavy a zákonov Slovenskej republiky, ale aj medzinárodných aktov dbajúcich na zabezpečenie názorovej plurality. Tento negatívny trend pokračuje aj v roku 2023 dodnes.
K téme bola aj tlačová konferencia pred sídlom RTVS – viď nižšie:
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Publicistike a písaniu sa venuje už 30 rokov so zameraním na komentáre, glosy, analýzy a eseje, ktoré mu spolu s básňami začali vychádzať v Literárnom týždenníku a neskôr vo vyše desiatke ďalších publikácií. Autor knihy Za národ (2005) a knihy na vydanie Tajný kód starých Slovenov. Expert a predseda odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika.
Ilustračné foto:
14.jún 2023 06:01
