Ďalšia mimoriadna situácia, tentoraz regionálna, preverila pripravenosť štátu a mestského zastupiteľstva na jej riešenie. Požiar Domova dôchodcov v Spišskej Novej Vsi pripravil o strechu nad hlavou 190 dôchodcov. Ľudí, ktorí celý život pracovali, ktorí po druhej svetovej vojne nanovo vybudovali tento štát.
Šťastím v nešťastí bolo, že požiar vypukol počas dňa a hasičská stanica sa nachádza približne 300 metrov od budovy domova. Pohotový personál domova začal okamžite s evakuáciou obyvateľov. Do 20 minút boli všetky záchranné zložky na mieste. S evakuáciou pomáhali aj dobrovoľníci a rodinní príslušníci, ktorí boli kontaktovaní samotnými obyvateľmi.
Chodiaci obyvatelia opustili domov mnohí v papučiach, teplákoch, stihli si zobrať možno okuliare a telefón.
Mesto zabezpečilo presun našich dôchodcov do Športovej haly v Spišskej Novej Vsi, kde umiestnili aj lehátka, matrace, deky. Časť obyvateľov vzali domov ich príbuzní, ostalo však mnoho takých, ktorí nemali kam ísť. V športovej hale strávili dve noci.
Pracovníci domova dôchodcov, okrem zabezpečenia stravy, vody a najzákladnejších potrieb začali okamžite hľadať možnosti umiestnenia klientov domova do okolitých ubytovacích zariadení, či už súkromných sociálnych zariadení, alebo stacionárov v rámci celého Košického a Prešovského kraja. Za 48 hodín sa im podarilo umiestniť okolo 80 ľudí, za čo im patrí veľká vďaka. Paradoxom je, že neďaleko športovej haly je hotel, ktorý však nemohol byť použitý, pretože sú v ňom ubytovaní utečenci z Ukrajiny.
Pri takýchto situáciách vyvstáva otázka, ako je zabezpečená civilná ochrana obyvateľov Slovenskej republiky. V poslednom čase sa veľa hovorí o ochrane obyvateľov v čase vojnového ohrozenia. Kontrolujú sa možnosti úkrytov pre obyvateľov. Podpivničené budovy a paneláky poskytujú síce možnosť na úkryt, ale nie sú nijako zabezpečené. Aby mohli byť použité, museli by sa tam vykonať úpravy, ako je utesnenie okien, zabezpečenie ventilácie vzduchu a podobne. Na to , samozrejme, mestá a obce nemajú finančné prostriedky. Je otázne, či existujú sklady CO, v ktorých boli kedysi zabezpečené plynové masky, zásoby základných liekov, potravín alebo potravinových balíčkov.
Mestá a obce majú vypracované krízové riešenia mimoriadnych situácií v manuáloch, ale konkrétne preverovanie ich realizácie je v skutočnosti zanedbané.
Predmet branná výchova v školách zrušili, ostalo len tzv. branné cvičenie dvakrát ročne. To sa však realizuje skôr ako vychádzka do prírody. Väčšina žiakov nevie poskytnúť prvú pomoc, netušia, ako sa treba zachovať v kritických situáciách, nepoznajú núdzové telefónne čísla. Veľmi sme si zvykli nato, že jednoducho „zavoláme pomoc“.
Ukazuje sa, že okrem mnohých iných oblastí života, ktoré od roku 1989 fungujú akousi zotrvačnosťou, je aj oblasť civilnej ochrany obyvateľstva a riešenie krízových situácii zanedbaná a zotrvačnosťou speje k deštrukcii. Kedy sa kompetentní začnú konečne zaujímať o slovenské problémy?
-ik-
