Týždeň sa začal pozitívne. Konečne sa nám podarilo dostať na trh prvé tohoročné číslo Slovenského časopisu historického. Viem, že to nie je ľudové čítanie, ale myslím si, že náš, slovenský národný hlas musí byť počuť aj vo vedeckých kruhoch, konštatuje na sociálnej sieti Anton Hrnko, glosujúci „slovenský týždeň“.
Konštatuje, že všetky články v časopise sú na vysokej vedeckej úrovni. Aj takto si predstavuje prácu pre národ, nie v slepé čumenie na geniálne cudzie vzory.
Neprekvapili ani stúpenci Igora spasiteľa. „Neviem, či je najvhodnejšie dovážať z Talianska autá, ktoré mali skončiť na šrotoviskách. Skrátka ekológia Igorovi nehovorí nič. Ale upútal ma svojím heslom: “My vás mafii nepredáme”. Len škoda, že ho nepublikoval v plnom znení“.
V plnom znení podľa neho znie: “My vás mafii nepredáme, lebo vašu krajinu sme za posledné roky tak zničili, že už ani mafia o ňu nemá záujem!”
Neprekvapili ani progresívci. V súvislosti s výročím Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska, nám obvešal hlavné mesto, i verejné budovy dúhovými vlajkami. Hnus! K tomu sa ešte historik vráti.
Neprekvapili ani Dostálovi huncúti. Na výročie Dňa zvrchovanosti sa vyštverali na Veľkú Javorinu. Vraj im je Masaryk milší ako akýkoľvek slovenský sviatok. Vôbec im nevadilo, že si vybrali nesprávny kopec ako kedysi Kotlebovci, ktorý si pamätný výstup Štúrovcov na Kriváň uctili výstupom na Veľký Fatranský Kriváň. Veká Javorina symbolizuje bratstvo dvoch rovnoprávnych národov Slovákov a Čechov, nie veľkočeský šovinizmus T. G. Masaryka, ktorý hotovil Slovákom taký istý osud ako Koloman Tisza alebo Albert Apponyi. Ale čo už chcieť od ľudí, ktorým sa obráti žalúdok, keď počujú slovo slovenský národ, ale z jeho dani sa im celkom pohodlne žije. Nečudo, že sa opäť natlačili na Sulíkovú kandidátku.
Apropo, Sulík. Hrnko zistil, že už nie je SaS, ale SASKA. Je rád, že takýmto spôsobom potvrdil krach jeho predchádzajúcej politiky. Ako hovorí jedno slovenské porekadlo, len skrachované firmy menia svoje vývesné štíty. Takže zmenu vývesného štítu SaS na vývesný štít SASKA možno chápať ako priznanie krachu svojej predchádzajúcej politiky, konštatuje.
Ale nielen to. Sulík vyzýva napravo, naľavo, aby ich ľudia prišli voliť, lebo len tak možno zamedziť preskakovanie vatier zvrchovanosti. Sulík opäť ako pri Svätoplukovi prejavil svoje absolútne ignorantstvo vo vzťahu k slovenským dejinám. Preskakovali sa svätojánske vatry na deň letného slnovratu, aby sa ľudia symbolicky očistili od všetkého zla, ktoré sa na nich v predchádzajúcom období nalepili.
Upozorňuje, že pálenie vatier zvrchovanosti nadväzuje na tradíciu, ktorá sa rozšírila počas boja proti osmanským Turkom, teda boja proti šíreniu islamu na naše územie. Signalizovali blíženie sa tureckých vojsk a pripravovalo ľudí na obranu ich slobody, nezávislosti a kresťanského náboženstva. Aj keď Sulíkovci majú v názve slobodu, vieme, že bránenie všetkých troch hodnôt, ktoré symbolizuje vatra zvrchovanosti, sú im cudzie. Radšej majú cudzie jarmo, hlavné je, že je čo šnupnúť.
V stredu mal možnosť už po tretí raz udeliť ceny nadácie Pro Patria. Tento rok cenu aj s prémiou – čisto zo súkromných rúk – 5000, 00 Euro dostali spisovateľ Peter Jaroš, historik Ladislav Deák in Memoriam a tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľubomír Molitoris.
Vo štvrtok sa autor vydal na potulky po Slovensku. Prvou zastávkou bol Trenčín. Skutočne pekné mesto a ešte krajší hrad. Na hrade mu len prekážali, nejaké modro-biele zástavy, asi mali byť rekonštrukciou vlajky Matúša Čáka. „Ale ako poznám históriu, Matúšovi a jeho dedičom bol hrad odobratý už roku 1321. Odvtedy bol štátnym vlastníctvom, hoci občas daný do zálohu významným šľachticom. Dnes o tom, že je štátnym vlastníctvom hádam nepochybuje nikto? Chýbala mi tam štátna vlajka Slovenskej republiky ako skutočného vlastníka hradu, tak ako je to na hradoch a zámkoch v správe Žilinského samosprávneho kraja.“
Skutočný šok zažil až v meste na Rybničkovom úrade. Ako človek, ktorý absolvoval skúšku z heraldiky a vexiologie, vie niečo o vyvesovaní zástav. Najmä vyvesené zástavy na verejných budovách by mali zodpovedať vexiologickým pravidlám. Keď si vezmeme najčastejšie vyvesované zástavy, tak na najčestnejšom mieste podľa vexiologických pravidiel by mala byť štátna zástava, potom by mala nasledovať zástava EÚ a následne obce. Neviem, aké je postavenie kraja, ale obyčajne kraje nemajú svoju vlastnú suverenitu.
Šokovalo ho preto, že na mestskom úrade v Trenčíne bolo poradie vlajok slovenská – ukrajinská – európska – obecná. „Nič proti sympatiám k Ukrajine, ale na verejnej budove nemá ukrajinská vlajka čo robiť, lebo vo vzťahu k úradu nemá Ukrajina žiadnu suverenitu a už tobôž nie väčšiu ako EÚ a občania mesta!!! Podľa môjho názoru to reprezentuje neúctu k vlastným občanom.“
V Žilinskom kraji navštívil aj dve zrúcaniny – hrady Hričov a Starhrad. Potešilo ho, že sú skupiny občanov, ktoré sa starajú o “zrúcaniny” našich dejín a nenechajú ich úplne schátrať. Aj to svedčí, že naši ľudia majú hlad po dejinách, ktorým im štát neuspokojuje.
V nedeľu zavŕšil týždeň na “gorazdovskej” omši s Močenku – Gorazdove. Omša bola hojne navštívená pútnikmi zo širokého okolia. Biskup Rábek mal peknú homíliu, len Hrnku najviac jedna vec vyrušovala. Na stožiari viala slovenská zástava v nesprávnom postupe farieb, teda naopak. Aj takáto maličkosť svedčí o našej nevšímavosti k našej dôstojnosti. Veď kto si nás bude vážiť, keď sa sami seba nebudeme vážiť.
-red3-
Ilustračné foto: Maerin Baumann/TASR cez teraz.sk/screenshot
- august 2023 00:23
