„Tátovláda tejtokrajiny“ vstupuje do druhého polčasu vládnutia. V denník N premiér Eduard Heger hodnotí futbalovou terminológiou doterajšiu činnosť vládnej koalície.
Začína ako inak minulosťou – vládami Roberta Fica, pre ktoré sa kľúčové piliere boja proti organizovanému zločinu – polícia, prokuratúra a súdy – stávali jeho oporou. Konkrétnym policajtom, prokurátorom a sudcom vyčíta, že sa spreneverili „bödörizáciou“ svojmu poslaniu a stali sa súčasťou rozsiahlych korupčných aktivít.
Do parlamentných lavíc sa podľa Hegera posadila opozícia, ktorá má za prioritu zvrhnutie vlády pre celkom iné pohnútky, ako je lepšie spravovanie „krajiny“. Roberta Fica vidí len ako politického obhajcu jeho obvinených i odsúdených nominantov a kamarátov.
Plynie mu z toho z toho záver na úrovni kolektívnej viny, že gro parlamentnej opozície tvoria ľudia s nečestnými úmyslami a „extrémisti“.
Heger viní opozíciu, že v zápase s pandémiou „bola na strane vírusu“ a deštrukčne vraj pôsobí i teraz, keď čelíme vzostupu inflácie a „imperialistické Rusko“ vedie nespravodlivú vojnu na Ukrajine.
Heger by sa videním situácie nestratil medzi bývalými súdruhmi vo vyhľadávaní vnútorného nepriateľa. Schoval sa bez sebareflexie za celosvetovú infláciu a poťažkal si na opozíciu, ktorá stavia na nespokojnosť občanov a hucká ich bezohľadne proti vláde.
Na druhej strane vidí opozíciu konať v prospech „ruských okupantov“. A robí to stále z tých istých dôvodov – brániť priechodu spravodlivosti.
Vlastné spory v koalícii, ktorými zamestnávala verejnosť počas prvého polčasu vidí v lepšom svetle, lebo sa nehádali „kto si čo ukradne“.
Z polovice hry proti vlastným občanom sa premiér nepoučil, lebo vraj určí aj zvyšnú polovicu – opäť spomínal „reformy“. Asi si nevšimol, že tie život občanov nezlepšujú, ale zhoršujú.
Mimochodom vláda robí reformu najmä pre peniaze z Plánu obnovy od EÚ, pretože sú formálnou podmienkou na čerpanie. Reformou je aj to, keď zrušíme premenovaním jeden súd a presuniete ho do iného kraja alebo mesta.
Heger ohlásil investície do obrany a tiež znižovanie závislosti od ruských dodávok plynu a ropy, nech to stojí, čo to stojí… občanov.. Nezabudol ani na budovanie európskej identity našich občanov v nerozbornej jednote s Bruselom na večné časy a nikdy inak…
Pri čítaní Hegerovho komentára v proamerickom denníku N mohol mať človek pocit dejavu, že číta prejav nejakého súdruha z éry minulej…
A tak neprekvapil záver prejavu súdruha Hegera, odsudzujúceho sociálnych revanšistov, pre ktorých je blaho ľudu a sociálna politika len „návnadou na voličov“. Preto sa chystá mobilizovať občiansku verejnosť, aby imperialisti, extrémisti a populisti utrpeli zdrvujúcu porážku.
Záver štandardne patril priateľskému zväzku s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou. Hurá, hurá, hurá, nech žije súdruh Heger…
-red1-
