HistóriaNázorSLOVENSKO

Hrnko reaguje na šovinistov: Ukradnutá krajina, ukradnutý znak, ukradnutá história…?

Ilustračné foto: kráľ Svätopluk. Zdroj: Pavlisko/Internet

Historik, národniar a exposlanec Anton Hrnko reagoval na sociálnej sieti na hanlivé šovinistické transparenty na futbalovom západe Slovana v Budapešti na adresu Slovenska, štátnych symbolov a našej histórie. Status prinášame v plnom znení.

Dnes večer bude odvetný zápas medzi Slovanom Bratislava a Ferencvárosom Budapešť. V normálnom prostredí by išlo o zápas dvoch európskych klubov približne na rovnakej úrovni o postup do ďalšieho kola súťaže. V maďarskom pomýlenom výklade dejín a reálnej skutočnosti ide priam o Armageddon medzi dvoma pólmi nezmieriteľného večného zápasu medzi nami a nimi.

Nuž aj tak sa dá vnímať obyčajný futbalový zápas, kde na oboch stranách bojuje viac žoldnierov (Afroeurópanov, Azijcoeurópanov…), než skutočných Slovákov a Maďarov.

Pre tých, ktorí vidia v zápase nie klubovú súťaž, ale fatálny zápas medzi nami a nimi, nemôže zostať nepovšimnuté heslo v tábore stúpencov Fradi na štadióne v Budapešti.

V anglickom jazyku bez povšimnutia na to príslušných orgánov počas celého zápasu vytŕčalo heslo, že im niekto ukradol krajinu, znak i dejiny.

Myslím si, že toto heslo, ktoré priamo vyskočilo z vedomia ľudí vychovávaných v maďarskom školskom systéme s pomýleným výkladom dejín, by nemalo zostať bez patričného výkladu, aby “ultras” z Budapešti neprišli do Bratislavy ako vlastníci výkladu minulosti.

Kto komu „ukradol“ krajinu?

Tak predovšetkým, kto komu ukradol krajinu? Vracať sa tisíc sto rokov dozadu a vysvetľovať súdruhom z fanklubu Fradi, že pred rokom 896 celé Slovensko aj s dnešným Maďarskom patrilo Slovákom, je zbytočná námaha.

Oni majú výzbroj, ktorú im zanechali ešte ultašovinisti z druhej polovice 19. storočia, ktorí si bájne stotožnili Hunov a Avarov s dnešnými Maďarmi.

Neprekáža im, že objektívne historické bádanie hovorí, že Huni sa stratili ešte v 5. storočí a o Avaroch v druhej polovici 9. storočia nebolo v strednej Európe ani chýru, ani slychu. Pre nich to je fakt a punktum.

To, že na približne dvoch tretinách dnešného Maďarska v 9. storočí žili Slováci a na tretej tretine Srbi, Chorváti a Slovinci, je nepodstatné.

Ale Slováci, ktorí na dnešnom území Slovenska žili nepretržite od konca 5. storočia až do dnes, im vraj ukradli krajinu. Človek by sa zasmial, keby to nebolo proti duchu stredoeurópskej jednoty proti globalistom.

Kto Maďarom ukradol znak?

O tom, kto komu ukradol znak, je zbytočne polemizovať. Znak dvojkríža bol adoptovaný do slovenskej spoločnosti už od misie sv. Cyrila a Metóda na slovenské územie.

Do uhorskej heraldiky sa dostal spolu s Nitrianskym kniežatstvom, ktoré sa stalo jadrom, na ktorom sa obnovovalo Svätoplukovo kráľovstvo pod hegemóniou staromaďarského rodu Arpádovcov.

Dvojkríž, neskôr na troch kopcoch, bol vždy symbolom tej časti Uhorského kráľovstva, ktoré sa dnes (a celé dejiny predtým) nazývalo Slovenskom, dajme tomu občas i Horným Uhorskom.

Keď si roku 1848 štúrovci za národný symbol Slovákov vyvolili tento znak, nikto, ani Maďari proti tomu neprotestoval. Jednoducho to bol fakt, ktorý sa racionálne nedal spochybniť.

Skôr je pochybné rozhodnutie maďarského parlamentu, ktorý si po zmenách roku 1989 vyvolil za svoj znak starý uhorský címer, neberúc v úvahu skutočnosť, že Horné Uhorsko už nie je súčasťou maďarského štátu.

Svojím spôsobom Maďari len opakovali rozhodnutie Habsburgovcov po roku 1526, keď stratili Álvidék v prospech Osmanskej ríše. Spojením dovtedy dvoch osobitých erbov (dvojkríža na trojvŕši a arpádovských brvien) do jedného erbu reklamovali svoj nárok na územia, ktoré im už de facto nepatrili.

Je to v podstate agresívny krok proti samostatnosti slovenskej republiky

Ale my s tým vieme žiť. Zjavne sa niekto v Maďarku s existenciou samostatnej Slovenskej republiky nevie zmieriť. Takže, kto komu ukradol znak, je celkom viditeľné. Nielen z formálneho, ale aj historického hľadiska.

Ukradnuté dejiny?

A to, kto komu ukradol, resp. sa snaží ukradnúť dejiny, je celkom zreteľné. Uhorské dejiny nikdy neboli maďarskými dejinami. Vždy boli dejinami minimálne dvoch, neskôr najmenej troch národov (Maďarov, Slovákov, Chorvátov).

Už samotné kráľovstvo sv. Štefana (Panónia, Sclavonia etc.) vzniklo nepochybne za súčinnosti Slovákov. Veď základom jeho vojsk, ktoré porazili vojvodu Kopáňa boli vojská bratislavské a nitrianske (exercitus posoniensis et nitriensis).

A to už nehovorím o tom, že kráľovstvo v polovici 11. storočia ovládli nitrianski Arpádovci (Ondrej, Belo, Gejza, Ladislav…). Aj neskôr ho udržiavali najmä šľachtici horných stolíc. A aj proti Osmanom ho ubránili najmä Slováci, lebo Maďari, najmä ich kalvínska časť sústavne kolaborovali s Vysokou portou a tzv. boje za slobodu (stavovské povstania) boli akcie podporované Turkami a Francúzmi proti Viedni.

Takže ak niekto ukradol niekomu dejiny, tak to bola uhorská stredná šľachta, ktorá na konci 18. storočia presadila stotožnenie uhorských dejín s maďarskými dejinami a vytlačila tak ostatné uhorské národy z jednotnej uhorskej histórie.

Práve toto rozhodnutie uhorskej strednej šľachty pochovalo Uhorské kráľovstvo a zapríčinilo jeho rozpad roku 1918.

Ale prestaňme historizovať. Som presvedčený, že slovenská polícia udrží všetky horúce hlavy, ktoré by zápas Slovan – Ferencváros chceli zmeniť na nepríčetný historický boj o nadvládu nad stredným Dunajom. Nech vyhrá lepší. Ale prečo tým zaprasiť ovzdušie v našej oblasti hlúpym šovinizmom.

Anton Hrnko

Zroj
facebook

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button